Jozefína Sterančáková, študentka, bloggerka

,,A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe?“ (1 Kor 6, 19) Sme chrámami Svätého Ducha, príbytkami Boha. Uvedomujeme si to vôbec? Sám Kráľ nebies zatúžil v nás bývať a sama viem, že veľakrát ani nevnímam, že je pri mne. Blízko. V srdci. Vidím ho niekde v oblakoch, v diaľke, kde na mňa nemá dosah, a mnohokrát si pomyslím, že už na mňa zabudol. Ale on je stále tu. Vo mne. V tebe. V každom jednom z nás. Ponúka sa nám skrze Eucharistiu. Stačí ho len prijať, pozvať a nechať ho prehovoriť do našich životov.

Martina Turcovská, študentka

Postaviť miesto, kde bude v našom srdci bývať náš nebeský Otec, je mnohokrát veľmi ťažké. No s túžbou srdca prichádza aj sila postupne prichádzať bližšie k Otcovi. Budovať jeho svätý chrám v našich srdciach. Chrám plný pokoja a lásky, ktorá je veľmi potrebná. Lásky, ktorá je milosrdná a nekonečná. Pretože ten, kto prebýva v tomto chráme, nás nikdy nenechá opustených, pretože on si nás vyvolil, aby sme spolu s ním budovali vzťah.

Timotej Pulščák, animátor, študent, člen komisie pre mladých

V dnešnej uponáhľanej dobe si ľudia často myslia, že Boh je od nás ďaleko vzdialený a sedí niekde na obláčiku, no pravda je úplne iná. On je a vždy bol pri nás a každú chvíľu k nám vystiera svoju pomocnú ruku a dvíha nás zo zeme. Nie preto, lebo musí, ale preto, lebo chce. Chce, aby sme s ním boli vo večnosti, kde nám „pripravil príbytok, miesto, kde máme bývať naveky“. Miesto na nebesiach v Edene, na mieste večnej radosti a jeho prítomnosti, na mieste, ktoré na tomto svete nenájdeme, miesto, kde budeme prebývať v jeho prítomnosti naveky bez námahy a pozemských starostí a bolestí.