ROZHOVOR (Jozef Petričko; foto: archív MsÚ Humenné)
Významní ľudia, ktorí sa rôznymi spôsobmi namáhajú pre spoločné dobro, sú okoliu známi, ale oveľa častejšie neznámi. Mnohokrát je spoločnosť schopná spomenúť si na ich dielo, až keď nie sú medzi nami. Je to na jednej strane smutný fakt, no na druhej strane skutočnosť, ktorá stretáva ozajstných velikánov. Pretože počas svojho života nepriťahovali sebecky pozornosť na seba, ale snažili sa nezištne konať dobro druhým. Takouto osobnosťou je aj otec Alexej Toronský, ktorého nasledovaniahodný život predstavuje primátor mesta Humenné Miloš Meričko.
Pán primátor, ako sa riadi také starobylé mesto, akým je Humenné?
Humenné má svoju bohatú históriu, prežívalo lepšie i horšie časy. Chvalabohu, dnes je to moderné mesto a ľudia majú možnosti svoj potenciál využívať nielen v prospech seba, ale aj iných. Tak ako v minulom, aj v tomto roku sme mali v širokom spektre „rozohranú partiu“ na investičnom poli, v sociálnej, kultúrnej i športovej oblasti. Pandémia nám ubrala nielen na optimizme, ale ukrojila aj z finančných prostriedkov v mestskej kase. Museli sme preto začať šetriť, niečo z budovateľského programu vypustiť, ubrať na výhodách i komforte spoločenského života. Obmedzenia však robíme citlivo, s maximálnym prihliadnutím na bezpečnosť a zdravie občanov mesta i príchodiacich zvonka. Ale teší ma, že sme rozbehli množstvo investičných akcií, ktoré budú slúžiť Humenčanom.
Ako si mesto Humenné dnes spomína na Mons. Alexeja Toronského?
Historické udalosti v našom meste sú späté aj s osobnosťami, ktoré významnou mierou zasiahli do zveľaďovania a pozdvihnutia životnej úrovne jeho obyvateľov. V tejto oblasti nemôžeme zabudnúť na Mons. Alexeja Toronského, ktorý v Humennom pôsobil od roku 1918 ako gréckokatolícky kňaz. V roku 1931 bol zvolený za starostu mesta. Túto funkciu zastával až do roku 1938 a v rokoch 1946 – 1948 bol predsedom miestneho národného výboru. Mons. Alexej Toronský bol správcom farnosti, okresným dekanom a zároveň starostom mesta. Obyvatelia nášho mesta na neho nikdy nezabudli a aby sa výsledky jeho práce dostali do povedomia súčasnej generácie i budúcich generácií, bola v roku 2004, pri príležitosti osláv pamätného dňa mesta Humenné z iniciatívy Spolku Sv. Cyrila a Metoda, Mesta Humenné a Gréckokatolíckej cirkvi v Humennom Alexejovi Toronskému na starej budove mestského úradu, v ktorej od roku 1936 sídlil, odhalená pamätná tabuľa.
Čo tento starosta Humenného mestu počas svojho pôsobenia dal?
Svojou múdrosťou a rozvážnosťou bol obľúbený nielen medzi gréckokatolíkmi, ale aj medzi všetkými občanmi mesta Humenné. Značnú časť vtedajšieho obyvateľstva, a to 30 – 40 % tvorila židovská populácia.
V čom je, podľa vás, príklad jeho života hodný nasledovania?
Vďaka výnimočným organizačným schopnostiam, umeniu spájať ľudí v záujme dosiahnuť spoločný verejne prospešný cieľ bez ohľadu na politickú príslušnosť či názorovú orientáciu sa Alexejovi Toronskému v relatívne krátkom období podarilo zmeniť tvár mesta na nepoznanie. Za jeho pôsobenia sa mesto zmodernizovalo. Ako uvádzajú historické pramene aj žijúci pamätníci, bol to človek mimoriadnych morálnych hodnôt i cenných ľudských vlastností, ktorému ležal na srdci osud mesta i život jeho obyvateľov. Živnou pôdou, z ktorej vyrastala jeho láska k ľuďom bez ohľadu na náboženskú či rasovú príslušnosť, bola jeho viera.
Je pre vás ako primátora mesta Humenné Mons. Toronský vzorom? Ak áno, tak v čom?
Jeho húževnatosť, vytrvalosť a ľudskosť priniesla nášmu mestu rozkvet nielen na stavebnom či technickom poli, ale obohatil aj kultúrny život Humenčanov a blízky mu bol aj ekumenizmus. Práve v tom mi je veľkým vzorom. Ekumenizmus sa v našom meste dobre zakorenil. Všetky konfesie sa stretávajú v rámci rôznych podujatí, ako je Pašiový sprievod alebo Roždestvenský ekumenický koncert v Pravoslávnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Humennom. Tiež som veľkým zástancom ekumenizmu a pravidelne sa na týchto spoločných akciách zúčastňujem a podporujem ich.
Nachádzajú sa v Humennom miesta, ktoré by rozprávali o zásluhách starostu Toronského v prospech obyvateľov mesta?
Brázdu, ktorú Mons. A. Toronský v Humennom vyoral, nemožno prehliadnuť. Budovy postavené jeho zásluhou tu stoja aj dnes, spomienky v srdciach ľudí, ktorí ho mali radi, sa vymazať nedajú. Rozmach mesta nastal v tridsiatych rokoch, čoho dôkazom je rozvoj stavebnej činnosti v Humennom v tomto období, ktorej výsledkom bolo vybudovanie niekoľkých moderných verejných budov, vodovodov a kanalizácie. Medzi najznámejšie môžeme spomenúť ľudovú meštiansku školu, okresný úrad, mestský úrad, nemocenskú poisťovňu, štátnu krajinskú nemocnicu, sochu generála M. R. Štefánika. A. Toronský sa zaslúžil o rozvoj infraštruktúry, verejného osvetlenia, regulácie rieky Laborec, výstavbu mestského vodovodu, mestskej kanalizácie, úpravy Kudlovského potoka, vydláždenie štátnej cesty a výstavbu chodníkov.
Počuli sme, že gréckokatolícky kňaz Alexej Toronský bol nápomocným aj obyvateľom bývalej obce Valaškovce, ktorá je dnes vojenským priestorom. Viete nám bližšie vysvetliť v čom?
Pre obyvateľov obce Valaškovce, ktorých v roku 1937 vysťahovali z priestoru na kóte 620 pod Vihorlatom z dôvodu výstavby vojenskej strelnice, sa postavilo
49 rodinných dvojdomov. Pre tých, ktorí nemali vlastné pozemky, bola v nasledujúcom roku rozparcelovaná mestská záhrada, a tak si mohli aj títo občania postaviť vlastné príbytky.
Vieme, že Mons. Toronský bol po skončení druhej svetovej vojny opäť zvolený na vedúcu funkciu mesta. Čo bolo dôvodom toho, že sa mal opäť ujať vedenia Humenného?
Po parlamentných voľbách v roku 1946 na návrh Demokratickej strany, ktorá v týchto voľbách zvíťazila, bol Mons. Alexej Toronský znova zvolený na čelo mesta, tentoraz ako predseda miestneho národného výboru. Toto funkčné obdobie trvalo iba dva roky, a to z dôvodu politických zmien, ktoré priniesol tzv. Víťazný február. Od roku 1948 prebehla personálna zmena miestneho národného výboru, pričom jeho väčšinu už tvorili komunisti. Aj počas tohto krátkeho obdobia dokázal Mons. Toronský urobiť pre Humenné veľa. Aj jeho zásluhou bolo prijaté strategické rozhodnutie o výstavbe Kapronu, továrne na výrobu umelých vlákien. Pod neskorším názvom Chemlon na celé polstoročie výrazným spôsobom ovplyvnil životnú úroveň ľudí z Humenného a okolia, bol stimulom ďalšieho rozvoja mesta.
Vedeli by ste nám povedať, či v spomienkach mesta zostali nejaké záznamy o jeho prenasledovaní po roku 1950 z dôvodu, že bol gréckokatolíckym kňazom?
Od Prešovského soboru, ktorý znamenal faktickú likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi, boli obaja jej biskupi väznení a kňazi, ktorí neprestúpili na pravoslávie, šikanovaní. Ťažký osud zasiahol aj humenských gréckokatolíkov a ich kňazov. Mnohých preto zatkli a vyšetrovali. Mons. A. Toronskému sa vyhrážali vyvezením na Sibír, ak nepodpíše prestup na pravoslávie. Takéto terorizovanie sa opakovalo dva aj tri razy denne. Surový psychický nátlak mu spôsobil vážne zdravotné problémy. Museli ho hospitalizovať najprv v Humennom, potom v Košiciach. Manželke nariadili do troch dní vyprázdniť farský byt a odsťahovať sa na západné Slovensko alebo do Čiech. Po dlhom nemocničnom liečení sa Mons. Toronský s podlomeným zdravím tajne presťahoval do Bratislavy, kde býval neďaleko železničnej stanice a o neho a jeho manželku sa starali ich deti. Žil vo veľmi skromných podmienkach, nedostával žiadny dôchodok. Jeho príbytok stále sledovala Štátna bezpečnosť a to bolo pre neho domácim väzením. Svoj kríž niesol bez reptania, nikoho za svoj ťažký údel neobviňoval.
Svetlom v jeho pohnutom živote bol rok 1968, keď vláda prijala uznesenie o povolení činnosti Gréckokatolíckej cirkvi. Ako osemdesiatročný slávnostne prevzal svoj chrám v Humennom, do ktorého nemohol vstúpiť osemnásť rokov.
Zomrel o tri roky neskôr – 14. augusta 1971. Pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí. Na pohrebe sa zúčastnili aj veriaci z Humenného.
