UDALOSŤ (Daniel Černý a Tomáš Miňo; foto:Jerko Malinar)
Gréckokatolícki veriaci v Križevackej eparchii (Chorvátsko) čakali dlhé dva roky, kým po odchode vladyku Kekiča na zaslúžený odpočinok bude na jeho miesto vymenovaný nový eparchiálny biskup. Ich modlitby boli vypočuté na sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky 8. septembra, keď pápež František vymenoval za nového biskupa Križevackej eparchie jej dovtedajšieho apoštolského administrátora protojereja Milana Stipiča. Vladyka Milan prijal biskupskú vysviacku v sobotu 17. októbra.
Samotnej slávnosti predchádzala piatková modlitba večierne, po ktorej nasledovala akadémia na počesť biskupa nominanta. Vysviacka nového križevackého vladyku sa pre pandemické opatrenia uskutočnila na priestrannom nádvorí vedľa gréckokatolíckej Katedrály Najsvätejšej Trojice v Križevci neďaleko Záhrebu. Hlavným svätiteľom bol emeritný križevacký biskup Nikola Kekič. Ďalší dvaja spolusvätitelia boli záhrebský arcibiskup metropolita kardinál Josip Bozanič a apoštolský nuncius v Chorvátskej republike arcibiskup Giorgio Lingua. Na slávnosti biskupskej vysviacky sa zúčastnili aj predseda Chorvátskej biskupskej konferencie, zadarský arcibiskup Želimir Puljič, ktorý bol zároveň aj slávnostným kazateľom, arcibiskupi z Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Srbska, gréckokatolícki biskupi z Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, z Mukačevskej eparchie, z Maďarska, Severného Macedónska a Rakúska. Kongregáciu pre východné cirkvi zastupoval rodák zo Slovenska otec Marko Durlák.
Na začiatku liturgie prečítal nuncius Lingua vymenúvaciu bulu. Nasledovalo trojité vyznanie viery vladyku Milana, obrad samotnej vysviacky a kánonické prevzatie eparchie.
Arcibiskup Puljič poukázal vo svojej homílii na to, že biskup je povolaný byť verným a múdrym otcom, ktorý stráži eparchiálnu rodinu. Má byť mužom viery a modlitby, ktorý odporúča svoje stádo Bohu. Ako nástupcovia apoštolov sú biskupi viditeľným princípom a zárukou jednoty miestnej cirkvi. Arcibiskup Puljič povzbudil novovysväteného vladyku k tomu, aby sa stal Kristovým vojakom a Božím rytierom.
V závere svätej liturgie sa prítomným prihovoril novoustanovený vladyka. Poukázal na to, že eparchia v Križevci od svojho začiatku musela čeliť výzvam v súvislosti s prítomnosťou rôznych etnických skupín (Chorváti, Srbi, Ukrajinci, Rusíni a iní), zachovajúc si svoju byzantsko-slovanskú tradíciu. Križevackí biskupi sa vždy usilovali splniť túto úlohu podľa svojich schopností, a tak aj on chce byť verným pokračovateľom tohto diela.
Vladyka Milan v ďakovnej reči poukázal na to, že katolíci byzantského obradu sú jedineční svojou tradíciou, liturgiou a duchovným dedičstvom. „Vďaka historickým okolnostiam sme sa vyvinuli ako kombinácia východných a západných cirkevných tradícií a dnes môžeme byť jasným znakom jednoty medzi kresťanmi.“
Na biskupskej vysviacke sa zúčastnili zástupcovia Srbskej pravoslávnej cirkvi, cirkví reformovaného dedičstva, ako i štátni predstavitelia.
Slávnostnú liturgiu svojím spevom sprevádzali Križevacký katedrálny zbor a chorvátska spevácka skupina Kalnik z Križevca pod vedením Ozrena Bogdanoviča.
Životopis vladyku Milana Stipiča
Vladyka Milan Stipič sa narodil v meste Bosanski Novi (dnešná Bosna a Hercegovina) 28. decembra 1978 a patrí k najmladším biskupom Európy. Absolvoval malý seminár v Záhrebe a po maturite pokračoval vo formácii v gréckokatolíckom seminári v Záhrebe a v štúdiách na miestnej teologickej fakulte. Diakonát prijal v novembri 2002 a kňazskú vysviacku 18. októbra 2003 z rúk vladyku Slavomíra Miklovša. Pastoračne pôsobil vo farnostiach v Kašte a v Radatoviči. V roku 2007 bol vymenovaný za protopresbytera v Dalmácii a ustanovený za protojereja. V rokoch 2012 až 2019 bol farárom vo farnosti Jastrebarsko. 18. marca 2019 bol po odchode vladyku Nikolu Kekiča do dôchodku vymenovaný za apoštolského administrátora eparchie sede vacante.
Historia Križevackej eparchie
Eparchia Križevci má svoj pôvod v Marčanskom apoštolskom vikariáte z roku 1611. Po vyhnaní Turkov z južných častí Uhorska došlo 17. júna 1777 k zriadeniu eparchie Križevci. Tá neskôr zahŕňala veriacich z Marčanskej únie, ale aj prisťahovalcov zo Zemplína a Šariša, ktorí sa usadili vo Vojvodine. A od konca 19. storočia aj gréckokatolíckych Ukrajincov, ktorí prišli predovšetkým na územie Bosny (v rokoch 1914 – 1925 mali v Bosne vlastnú apoštolskú administratúru). Z eparchie Križevci vznikol v roku 2001 exarchát pre gréckokatolíkov v Macedónsku (od roku 2018 povýšený na Eparchiu Zosnutia Presvätej Bohorodičky) a v roku 2003 exarchát pre gréckokatolíkov v Srbsku a Čiernej Hore (v roku 2018 povýšený na Eparchiu svätého Mikuláša pre Srbsko). V roku 1966 sa ústredie eparchie presťahovalo do Záhrebu. Na jar tohto roka vtedajší administrátor a dnes už aj biskup vrátil sídlo eparchie späť do Križevca. V súčasnosti jurisdikcia križevackého biskupa zahŕňa okrem územia Chorvátska aj Slovinsko a Bosnu a Hercegovinu.
Eparchia Križevci je dejinne spojená aj s našou cirkvou a mestom Košice. Svätý Marek Križin, jeden z troch košických mučeníkov, sa v tomto severochorvátskom meste narodil. V rokoch 1922 – 1927 bol administrátorom Prešovskej eparchie križevacký vladyka Dionýz Nyarádi, ktorý navyše aj na prelome rokov 1938 – 1939 spravoval tú časť Mukačevskej eparchie, ktorá ostala vo vtedajšom Česko-Slovensku. Po smrti vladyku Vasiľa Hopka (1976) to boli práve vladykovia z eparchie Križevci, ktorí prichádzali svätiť našich adeptov kňazstva do Prešova (kňazskú vysviacku z jeho rúk prijali aj vladykovia Cyril Vasiľ SJ a Peter Rusnák či po páde komunizmu vladyka Ladislav Hučko). Rovnako tak bol vladyka Slavomír Miklovš hlavným svätiteľom pri biskupskej vysviacke košického apoštolského administrátora vladyku Cyrila Vasiľa SJ (2009), ako aj predtým spolusvätiteľom vladyku Jána Hirku (1990).
