SLOVO NA ÚVOD (Juraj Gradoš)
Často hovorievame, že Sväté písmo je nadčasové. Že platí v každej dobe. V ostatnom čase som sa znova uistil, že je to pravda. Ale úprimne, bol by som radšej, keby som nemusel.
Ľudstvo sa akosi uzhodlo, že je lepšie, keď sa lož bude vydávať za pravdu, než vstúpiť do pravdy. Jednoducho sme sa rozhodli nazývať tmu svetlom. A pravdu klamstvom, bludom, a svetlo tmou. A ak si myslíte, že na Slovensku sme iní, tak vás sklamem. Nie sme. Sme rovnakí. A čakáme, že Boh to zmení. Nie, nezmení. Pšenica musí dozrieť. Aj my musíme dozrieť, ak sme pšenicou. A až pšenica dozreje, hoc dozreje aj kúkoľ, tak až vtedy, keď oboje ukončí svoj životný cyklus, až vtedy nastane zúčtovanie. Jedni vstúpia tam, kam boli od počiatku určení, a tí druhí, ktorí sa celý svoj život snažili pšenicu zničiť a mnohokrát úspešne preklonovať na seba, sa ocitnú presne tam, kde boli celý život. Na mieste, kde niet pre Boha miesto. Niet miesto pre lásku, zmilovanie, nádej a vieru.
Čo znamená dozrieť? To nie je iba odumrieť. To znamená priniesť úrodu svojho života. Aby náš život nebol prázdny, ale naplnený. Aby bol schopný dávať život iným, a nie ho ako biblické Jozefove klasy brať. A v čom sa život napĺňa? V prítomnosti Boha. Život je naplnený vtedy, keď je žitý v Bohu a s Bohom. Keď je v ňom láska, zmilovanie, nádej a viera. Je jednoduché odsúdiť ľudí, ktorí v našom parlamente blokujú akúkoľvek snahu o to, aby sa žena naozaj zodpovedne a po vypočutí všetkých za a proti rozhodla vo svojej Getsemanskej záhrade, či vystúpi na kríž a bude trpieť, alebo pošle zomrieť svoje nenarodené dieťa. Je ľahké odsúdiť mladých ľudí, ktorí si nedávno v Poľsku ľahli pod kolesá auta, ktoré malo na sebe prolife nápisy jednak o ochrane života, ale aj detí pred pedofíliou. Ľahli si, aby ho blokovali, aby nemohlo ísť ďalej do mesta.
Tí všetci nechcú počuť, že svetlo je svetlom a tma tmou. Je pre nich ťažké povedať pravdu. A tak sa búria proti tým, ktorí túto pravdu na zemi stelesňujú. Proti Kristovej neveste – proti Cirkvi. Prečo? Lebo tá ich kedysi neprijala. Sklamala. Opovrhla nimi. Podviedla… Jednoducho nebola taká, aký je jej ženích. Akoby podviedla samého Krista. Ale Cirkev – to sme my. To my sme to urobili. My a naši otcovia, naše mamy. A ich rodičia… Nie sme schopní milovať tých, ktorí nezdieľajú naše hodnoty. A nie sme schopní ani tieto hodnoty žiť. Tvárime sa ako vodcovia, ale sme slepí. Viažeme ťažké bremená, ale sami sa z nich vyvliekame. Zobuďme sa! Zoblečme si toho starého človeka, v ktorom sme si žili doteraz, a oblečme si Krista. Milujme život v každej jeho podobe. Chráňme ho a zveľaďujme. Od človeka cez zvieratá až po rastliny a huby v lesoch. Ku všetkému pristupujme zodpovedne ako správcovia a nie ako ničitelia. Ako páni. A potom, keď sa naučíme milovať, naše klasy neostanú prázdne.
