SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: flickr.com)

V príhovore pred modlitbou Anjel Pána Svätý Otec František poukázal na trpezlivosť, ktorú má Boh s človekom, a potrebu milosti pri jeho obrátení.

Svojím kázaním o Božom kráľovstve sa Ježiš stavia proti takej nábožnosti, ktorá je odtrhnutá od života človeka, ktorá neapeluje na jeho svedomie a zodpovednosť v konfrontácii s dobrom a zlom. Ukazuje to aj cez podobenstvo o dvoch synoch, ktoré nám dnes ponúka Evanjelium podľa Matúša (porov. 21, 28 – 32). Na pozvanie otca ísť pracovať do vinice prvý syn impulzívne odpovedá: „Nie, nejdem“, no potom to oľutuje a ide; druhý syn, ktorý ihneď odpovedá: „Áno, áno, otče“, tam v skutočnosti nejde.

Poslušnosť nespočíva v hovorení áno alebo nie, ale vždy v konaní, v obrábaní vinice, v uskutočňovaní Božieho kráľovstva, v konaní dobra. Týmto jednoduchým príkladom chce Ježiš prekonať také náboženstvo, ktoré sa chápe iba ako vonkajšie a zvykové praktizovanie, ktoré sa neodráža v živote a konaní osôb, náboženstvo povrchné, čisto rituálne, v tom zlom zmysle slova. Predstaviteľmi tejto nábožnosti typu fasády, ktorú Ježiš neschvaľuje, boli v tom čase veľkňazi a starší ľudu, tí, ktorých podľa Pánovho napomenutia budú do Božieho kráľovstva predchádzať mýtnici a neviestky. Ježiš nepoukazuje na mýtnikov a neviestky ako na vzory života, ale ako na tých, ktorí sú privilegovaní vzhľadom na milosť.

A chcel by som zdôrazniť slovo milosť, lebo obrátenie je vždy milosťou. Milosťou, ktorú Boh ponúka komukoľvek, kto sa mu otvorí a obráti sa k nemu. Vskutku, keď tieto osoby počuli jeho kázanie, kajali sa a zmenili svoj život. Boh je trpezlivý s každým z nás: neustáva, nevzdáva to po našom nie; necháva nás slobodnými i vzdialiť sa od neho, i robiť chyby. Premýšľať nad Božou trpezlivosťou je niečo úžasné! Nad tým, ako nás Pán stále čaká, ako je vždy pri nás, aby nám pomohol; ale rešpektuje našu slobodu. A s chvením očakáva naše áno, aby nás opäť mohol objať vo svojom otcovskom náručí a zahrnúť nás svojím bezhraničným milosrdenstvom.

Viera v Boha si žiada každý deň sa obnovovať vo voľbe dobra pred zlom, vo voľbe pravdy pred klamstvom, vo voľbe lásky k blížnemu pred egoizmom. Tomu, kto sa obráti k tejto voľbe po tom, čo zakúsil hriech, tomu sa dostane prvých miest v nebeskom kráľovstve, kde je väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý sa obrátil, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými (porov. Lk 15, 7). Ale obrátenie, zmena srdca, je procesom. Je to proces, ktorý nás očisťuje od morálnych nánosov. A neraz je bolestivý, lebo niet cesty svätosti bez určitého zriekania sa a bez duchovného boja. Bojovať za dobro, bojovať proti upadnutiu do pokušenia, robiť, čo môžeme, aby sme dospeli k životu v pokoji a radosti podľa blahoslavenstiev. Ale ani to najmenšie konkrétne úsilie nie je možné bez milosti. Obrátenie je milosť, o ktorú musíme neustále prosiť: „Pane, udeľ mi milosť polepšiť sa. Daj mi milosť byť dobrým kresťanom.“ Najsvätejšia Panna Mária nech nám pomáha byť poddajnými pôsobeniu Svätého Ducha. (z príhovoru 27. septembra 2020)