PRÍBEH (Marta Gromošová; foto: archív rod. Kováčovej)
Zamýšľať sa nad tým, ktoré fotografie z dovolenky vymažem, bolo pre mňa tento rok pasé. Jednoducho sa tohtoročné dovolenkové fotografovanie nekonalo. V byte bola už niekoľko týždňov konštantná teplota okolo 30 °C celých 24 hodín denne a podobne ako ostatní občania dovolenkujúci na Slovensku, som si dopriala na osvieženie pitnú vodu, čerstvé uhorky a po dlhom čase aj domáce paradajky.
Telefóny nezaznamenávali vylomeniny vo vode, prekvapené výrazy tvárí pri ochutnávaní exotického jedla, ktoré sme doteraz poznali iba z literatúry, gýčovú romantiku východu a západu slnka, rozkošné detičky, záplavu suvenírov a iných lákadiel domorodého obyvateľstva. Zameriavali sme sa na plašenie holubov z balkónov a víťazstvo medzi fotoobjektami určite získala lososovoružová supercela nad Prešovom. Jednoducho – sídlisková letná nuda.
Úľavu od sladkého ničnerobenia môže priniesť aj upratovanie a prehrabávanie sa v starých fotografiách. Niet nad mamine albumy a staručké škatule s fotografiami, ktoré už azda ani nikto nevytriedi. Sadáme si po stýkrát na gauč a prekladáme fotografie z čias, keď ešte ani jedna z nás nebola na svete. Kúsok odborníka na genetiku a dedičnosť je v každom z nás, preto po chvíli celkom dobre rozlišujem jednotlivé vetvy rodiny, občas podľa mena, inokedy podľa bydliska.
Po dobrej hodinke k fotografiám pribúdajú vtipné poznámky, ale aj neveselé príbehy. Na stole sa objaví zvláštny cyklus fotografií. Sú z odpustov, krátko po vojne, datované do roku 1947. Kto mal vtedy v dedine fotoaparát?! Mamka s úsmevom upozorňuje na chlapa v bielej rozhalenke a nohaviciach do kostola, čo celkom biblicky vyliezol na strom, aby lepšie videl. Na ďalšej fotografii dievčence v krojoch sprevádzajú biskupa Gojdiča, na inej je otec biskup so skupinou dedinčaniek neurčitého veku. Všetky zrejme šijú u tej istej krajčírky, lebo všetky majú blúzku so zámikmi, ale tá najsmutnejšia má iba hladké rukávy, nie sú bohato nazberkané, vidno, že je chudobná. V pravom hornom rohu fotografie je kúsok hlavy môjho pradeda Drába, zrejme vbehol do záberu v poslednej chvíli…
A teraz viem veľmi presne, čo bude nasledovať. Moja obľúbená momentka. Otec biskup má na svojej nádhernej tvári ustaraný výraz, na pleciach celú ťarchu rokov, čo ešte len prídu. Fotograf ho zachytil tak, ako by to nikdy sám nenaaranžoval, veď posúďte sami…
