Kamila Hüblerová – animátorka
Nikdy som nemala rada, keď nám doma vypadol prúd, pretože to bolo vždy nečakané a napriek tomu, že som prostredie doma poznala, vždy ma táto tma zneistila. Stačilo však svetlo sviečky či baterky a hneď som sa cítila omnoho lepšie a istejšie. Takúto istotu môžeme zažívať aj v našom duchovnom živote, keď nám Pán cez svoje slovo ukazuje cestu, nasmerovanie v našej temnote a je svetlom v našich starostiach či sklamaniach. Nebojme sa toto svetlo hľadať, dovoľme Bohu pretvárať nás cez jeho slovo a nechávajme sa navzájom inšpirovať jeho jedinečnosťou, ktorú vložil do každého z nás.

Katarína Kereštanová, študentka
Ľahko sa nám kráča, ak vidíme na cestu, no nie je najväčším dôkazom viery vykročiť do neznáma, keď cítime, že to je tá správna cesta a Boh nás tam volá? On je svetlo, ktoré nemusíme vždy vidieť alebo cítiť, ale práve to je čas, keď môžeme vyjadriť pevnosť viery napriek všetkému, čoho sa bojíme, čo prežívame alebo o čom pochybujeme. A ak vytrváme aj v tomto ťažšom čase, pochopíme, že Boh nedovolí, aby nás temnota premohla. Hoci nás nikdy neopustil, vtedy pocítime jeho lásku a zažijeme, že napĺňa náš život krásou a svetlom. Nenechajme sa pohltiť tmou, ale vpusťme Božie svetlo do našich temnôt.

Terézia Cipová, študentka
Čo je dôležitejšie a má väčšiu hodnotu? Ten, kto nosí svetlo, alebo svetlo samo? Kedysi, keď šiel zámožnejší človek v noci po meste, šiel pred ním sluha s pochodňou. Pochodne mali využitie najmä na cestách a vo vojnách. Náš Boh takto kráča pred nami a predchádza nás vo všetkých situáciách, na každom kroku nášho života. On prvý vstupuje do našich bojov. Nenosí však pochodeň. Nemusí. On sám ňou je. A preto koho, ak nie jeho máme prosiť, aby vstupoval do nášho často temného vnútra, aby ho rozjasnil a osvetlil? Veď on sám je svetlo, ktoré robí veci jasnými.