ROZHOVOR (Juraj Gradoš, foto: archív Štefana Mordela)
V súčasnosti sa v médiách sporadicky objavujú správy o nájdení artefaktov spájaných s kresťanstvom alebo židovstvom. Médiá však v snahe zaujať často prezentujú také artefakty, ktorých interpretácia je v rozpore s doterajším učením Cirkvi. Cirkev sa však k archeologickému výskumu v Izraeli, ale i inde stavia pozitívne. Tento výskum dnes zastrešujú odbory ako biblická a kresťanská archeológia.
Otec Štefan, začnem akademicky. Ako by ste laikovi priblížili termín biblická archeológia?
To podstatné sa skrýva v samotnom názve. Slovo archeológia je odvodené z dvoch gréckych slov: archaios – starobylý a logos, čo znamená slovo, resp. náuka. V tomto spojení je teda archeológia náuka o starých kultúrach; prívlastok biblická vymedzuje zas časový priestor bádania na staroveké biblické časy a biblický národ. Keďže biblický národ Izrael mal živé kontakty aj so susednými národmi, s ktorými sa tiež rozvíjal aj istý kultúrny vplyv, preto sa biblická archeológia zaoberá aj kultúrami iných národov, ktoré žili v susedstve Izraela.
O akom úseku dejín vlastne pri biblickej archeológii hovoríme?
V užšom zmysle biblickú archeológiu vymedzuje to časové obdobie, v ktorom vznikol vyvolený národ, až po jeho zavŕšenie príchodom Ježiša Krista, ktorým sa začína nová etapa dejín. V skúmaní týchto prameňov pokračuje kresťanská archeológia. Čiže stručne povedané, predmetom biblickej archeológie sú udalosti o povolaní Abraháma, ktorý sa stáva praotcom vyvoleného národa. Ďalej sú to všetky udalosti, ktoré súvisia s týmto národom; cez dejiny Jakuba a jeho synov, dobu sudcov a dobu kráľov až po pád Jeruzalema v roku 70 po Kr. Touto dobou sa končí predmet bádania biblickej archeológie a v štúdiu pokračuje odbor kresťanskej archeológie.
Ktorý objav biblickej archeológie je podľa vás najprekvapivejší? A ktorý najdôležitejší?
Ťažko povedať, ktorý objav je najprekvapivejší. Pomenovať jeden ako najdôležitejší je ťažké, pretože všetky tieto objavy vytvárajú jeden dôležitý mozaikový obraz. A určiť, ktorý kamienok z tejto mozaiky je najdôležitejší, mi pripadá dosť náročné. Musím povedať, že tieto objavy sa neposudzujú vždy rovnako. Pre niektorých kritických odborníkov nijaký objav nie je dostatočný, aby sa napr. jednoznačne dokázala historická skutočnosť exodu izraelského národa z Egypta.
Na jednej prednáške v Prešove prof. Dubovský uviedol niekoľko objavov, ktoré súvisia s exodom, no predsa v závere uviedol, že tieto dôkazy nie sú dostatočné na to, aby sa mohla jednoznačne potvrdiť skutočnosť exodu a Paschy. Čiže podľa toho nie každý musí prijať skutočnosť opisovanú v Knihe Exodus ako pravdivú.
Čiže exodus sa nemusel stať presne tak, ako ho opisuje Biblia?
Čo na to povedať? Na všetky udalosti, ktoré opisuje Sväté písmo, nemáme priame dôkazy. Máme však mnohé nepriame dôkazy. Koniec koncov kladiem otázku: Máme priamy dôkaz o existencii Boha? Musíme uznať, že priamy dôkaz nemáme. Ale máme množstvo nepriamych dôkazov a tie dostačujú, aby sme pomocou nich mohli posilniť svoju vieru v Boha. Poznamenávam, že biblická archeológia je pomocnou biblickou vedou, ktorá skúma jednotlivé udalosti a etapy v živote vyvoleného národa a svojím štúdiom ich pomáha objasňovať. Tým, že ich pomocou archeologického výskumu posudzuje vo svetle historického kontextu, umožňuje ich lepšie a plnšie chápanie.
Predsa však, ktoré artefakty spájané s Bibliou sú pre vás najvzácnejšie?
Za najväčšie objavy považujem vzácne relikvie, ktoré Cirkev nepretržite chránila ako najvzácnejšiu perlu, a to je Turínske plátno, čiže rubáš, v ktorom bolo Ježišove telo uložené v hrobe, a druhá je hodvábna šatka, ktorú mal Ježiš v hrobe na hlave a ktorá sa teraz uchováva v bazilike v Manopelle.
Možno týmto objavom veriť? Nemôže ísť o podvrhy?
Objavom možno veriť, ak nejde o nejaký podvrh, pretože aj to sa niekedy stáva. Predmetný objav sa však musí posudzovať podľa objektívnych kritérií. Treba však priznať, že môže ísť niekedy aj o podvrhy; píše sa niekedy o objavení neznámych evanjelií, ktoré majú prepísať históriu počiatkov kresťanstva alebo ktoré obsahujú tajné šifry a skryté posolstvá. Dokonca bol natočený aj oscarový film o objavení Ježišovho hrobu v Jeruzaleme v roku 1980. Tu však išlo o nesprávnu interpretáciu.
V marci 1980 našli robotníci pri stavebných prácach hrob zo začiatku prvého storočia po Kristovi. Hrob bol vytesaný v skale južne od Chrámového vrchu. Bol to typický hrob z čias kráľa Herodesa. Zachovali sa nápisy rôznych mien. Jeden nápis však upútal veľkú pozornosť: Ješua, syn Jozefov. To evokovalo názor, že sa objavil Ježišov hrob a že teda svedectvo o Ježišovom zmŕtvychvstaní je podvrh.
Samozrejme, pre médiá je to trhák, pretože noviny pôjdu na dračku. V roku 1994 bol však publikovaný Katalóg židovských osuárií, ktorý zostavil L. I. Rahmani a vydala ho Pamiatková správa. Katalóg dokumentuje 895 osuárií. Najčastejšie mená, ktoré sa tam vyskytujú, sú Šimon, Jozef, Juda, Lazár, Ján, Ježiš. Čiže asi jedna pätina mužov niesla meno Jozef alebo Ješua (Ježiš). Najčastejšie ženské mená boli Mária, Marta, Salome. Podobný hrob objavil aj prof. Súkenník v roku 1931, kde bol rovnaký nápis: „Ježiš, syn Jozefov“. Takže v tomto prípade bolo jednoznačne dokázané, že sa pri tomto objave nenašiel hrob Ježiša Krista, ale hrob nejakého Izraelitu, ktorý bol nositeľom tohto mena.
Prečo je dnes dôležité podopierať Sväté písmo a tradíciu Cirkvi archeologickými vykopávkami? Nemala by ľuďom stačiť viera?
Človek dneška sa spolieha viac na svoj rozumový úsudok, preto chce mať vo veciach jasno. Rozumové zdôvodnenie niektorých udalostí, ktoré poskytuje archeologický výskum, posilňuje vieru, že udalosti, ktoré spomína Písmo, sa skutočne odohrali a nie sú iba mýtom, ale majú svoj reálny základ v danom čase a priestore.
A naopak, majú archeologické nálezy silu otriasť živou vierou kresťana?
Ak by naša viera spočívala iba na rozumových predpokladoch, potom by sa ľahko mohla otriasať v základoch. Naša viera je síce posilňovaná rozumom, ale uvedomujeme si to, čo povedal Exupéry: „Oko je slepé, môže vidieť iba škrupinu. Ale to podstatné vidíme srdcom.“ Tým je naznačené, že nemožno všetky pravdy zdôvodniť iba rozumom. Kresťanstvo nie je založené na filozofii, respektíve na rozume, čiže na teoretických úvahách, ale na udalosti. A tou základnou dejinnou udalosťou je Ježišovo zmŕtvychvstanie. Cirkev sa zrodila z Kristovej obety na kríži. Zmŕtvychvstaním bola potvrdená pravosť Kristovej obety na kríži a zoslaním Svätého Ducha bola ustanovená Cirkev ako novozákonný Boží ľud.
Biblická, resp. kresťanská archeológia môže potvrdzovať zázračné rozšírenie kresťanských spoločenstiev, enormný nárast kresťanských obcí v prvom a druhom storočí, ale nemôže potvrdiť pravdy hlásané Kristom a apoštolmi, pretože toto je mimo rámca jej vlastného predmetu. Preto v oblasti viery budú stále platiť slová sv. apoštola Pavla, ktorý vyznal: „Viem, komu som uveril, a som si tým istý.“
Docent Štefan Mordel, PhD. (73), rímskokatolícky kňaz, je mnohým známy ako odborník na cirkevné právo. Od roku 2001 sa publikačne venuje aj biblickej archeológii v kontexte života vyvoleného národa a prvých kresťanov.
Viete že…
Existuje niekoľko teórií, kde sa nachádza hrob Ježiša Krista. Ale počas rekonštrukcie svätého hrobu v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme v októbri 2016 sa archeológovia dostali aj k samotnému pohrebnému lôžku, na ktorom bolo uložené Kristovo telo, a previedli jeho archeologický výskum. Ten podporuje verziu, že Ježišov hrob je naozaj v bazilike.
