(Matúš Marcin) Mária zostáva s Ježišom, pri jeho nohách, počúvajúc jeho slová. A dostáva pochvalu od Pána. Dnes je to však opačne – všetko je o aktivite, výkazoch, o HDP, o výkone, dynamike, užitočnosti, štatistikách, budovaní čohosi viditeľného… vo svete, aj v Cirkvi. Čo by dnes asi chcel Ježiš od svojich najmilších synov, od kňazov, od biskupov, od veriaceho ľudu? Aktivity, stavby, budovy, podujatia, výkon? Možno by opäť pochválil práve tých, čo by si našli v pokore svojho srdca čas zostať pri jeho nohách a počúvať Pánovo Slovo, rozmýšľať nad ním, zachovávať ho v svojom srdcia, nielen v mysli, uskutočňovať ho v svojom živote. Pane, je mnoho tých čo vojdú do Božieho Kráľovstva?!
Spolu s Máriou našou Nebeskou Matkou, počúvajme Pánovo Slovo, aby sa aj v nás premenilo na život večný. Nech Panna Mária neplače ani v Klokočove, v Trnave, v Civitavecchia, ani v Syrakúzach. Ján Pavol II. sa v mariánskej svätyni v Syrakúzach modlil: „Plačúca Panna Mária, pohliadni s materinskou starostlivosťou na utrpenie sveta! Zotri slzy tým, ktorí trpia, na ktorých iní zabudli, ktorí sú zúfalí, ktorí sa stali obeťami akéhokoľvek násilia. Všetkým vypros slzy ľútosti a nového života, ktoré otvoria srdce na dar obnovujúcej Božej lásky. Všetkým vypros slzy radosti pri pohľade na veľkú nehu tvojho srdca.“