AKTUÁLNE (Joachim Dušan Fraňo; foto: freepik.com)

Týranie je závažným spoločenským problémom, ktorý často „ostáva doma“. My všetci však máme morálnu a v určitých prípadoch aj právnu povinnosť týranie oznámiť. Ako týranie rozpoznať, prečo je dôležité ho oznámiť a prečo sa nebáť ho oznámiť?

Týranie môže mať najrôznejšiu podobu. Pravidelné fackanie, bitky, ťahanie vlasov, drganie, sácanie, vyhrážky, sledovanie, ponižovanie, pravidelné podrývanie sebavedomia, vysmievanie či kontrolovanie telefónu a sociálnych sietí sú jednoznačne prejavmi týrania. Prehnané tresty a výchovné opatrenia rodičov, učiteľov či iných osôb dohliadajúcich na deti môžu rovnako prerásť do týrania. Naopak, a trochu zľahčene, jedna facka, žiarlivostná scéna či jednorazové opodstatnené prelustrovanie facebooku nie sú týraním, sú však prejavmi domáceho násilia alebo iného protispoločenského konania. Ak neustále počujeme od susedov krik, ak dieťa chodí do školy smutné a je utiahnuté, ak je kolegyňa po každom telefonáte s manželom či partnerom rozhodená alebo sa mu priam vyhýba, rozhodne nie je všetko v poriadku. Obeťami týrania sú v drvivej väčšine deti a ženy, no obeťou týrania môže byť aj muž.

Ako spozorovať týranie?
Nasledujúce príznaky sú u detí veľmi vážnymi signálmi týrania: opakované poranenia alebo popáleniny a ich podozrivé zdôvodnenia dieťaťom alebo rodičom či neochota hovoriť o zraneniach; modriny po celom tele (zvyčajne ramená, paže, chrbát, nohy, hlava, predlaktie po bránení sa, modriny na lakťoch a kolenách však netreba zveličovať); lysiny a vytrhané vlasy; neochota prezliekať sa na telocvik, príp. chodiť v krátkych nohaviciach a tričku i v horúcich dňoch; opakovaný strach ísť domov a strach zo stretnutia s rodičmi; sklony k sebatrýzneniu a sebapoškodzovaniu; chronické úteky od rodičov (napr. k starým rodičom); uhýbanie pri pohladení (očakávanie facky a ľakanie sa); podvýživa, hlad, hltavé a rýchle jedenie; neprospievanie; dlhodobé sťažnosti na bolesti, vyčerpanosť; krádeže; záškoláctvo alebo naopak, veľmi skoré príchody do školy a neskoré odchody z nej; túlanie sa (často osamote); obhrýzanie nechtov; nesústredenosť; neschopnosť učiť sa; nezvládnuteľné prejavy v správaní; delikvencia, alkohol, drogy; malá sebaúcta, neúmerné reakcie na svoje chyby, neustále podceňovanie sa; obavy z nových situácií; suicidálne pokusy; neprimeraná reakcia na bolesť v oboch smeroch – buď akoby ju vôbec necítili, alebo hystéria pre nepatrný podnet; nadmerne pasívne (všetko im je jedno) alebo, naopak, extrémne agresívne správanie; obavy a vyjadrenia, že dieťa nemá nikto rád, že nemá cenu, že si nič nezaslúži a pod.; obavy a vyjadrenia z možného potrestania; nedôvera k dospelým ľuďom, ktorí sa deťom snažia pomôcť alebo, naopak, až prílišná závislosť od nich a prejavovanie nadmernej vďačnosti za prejavenú pozornosť; obviňovanie sa za všetko možné.

U týraných žien a mužov sú príznakmi najmä modriny a zranenia, a rôzne ich ospravedlnenia; časté absencie v práci; nízke sebavedomie; zmeny osobnosti; strach z konfliktu; pasívno-agresívne správanie (hovoria niečo iné, než v skutočnosti chcú, a potom vybuchnú hnevom alebo frustráciou); sebaobvinenia; strata kontaktu s priateľmi, strata záujmov a záľub, a kontrola zo strany tyrana.

Ak spozorujeme u niekoho jeden alebo viac uvedených príznakov, treba aktivizovať skutočný záujem o potenciálnu obeť! S ľudskosťou a citom sa treba takejto osoby opýtať, či je všetko v poriadku. Úprimný záujem pomôcť môže obeti rozviazať jazyk a my môžeme predísť tragédii. Ak vidíme, že obeť je nesvoja, hanbí sa, nechce o probléme hovoriť, alebo známky týrania vidíme opakovane, treba čo najskôr konať!

Povinnosť oznamovať týranie a prečo sa jej nebáť
Podľa štatistík prebieha týranie najčastejšie v domácnosti. Obeť si často z rôznych dôvodov nevie sama pomôcť, preto najlepšou a najdôležitejšou formou prevencie a pomoci obetiam je všímavosť. Všímavosť rodiča, starých rodičov, blízkej rodiny, susedov, učiteľov, spolužiakov, lekárov, okolia či samotných pracovníkov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (SPODaSK) – tzv. sociálky.

Podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele má každý povinnosť upozorniť orgán SPODaSK na porušovanie práv dieťaťa. Podľa Trestného zákona je neoznámenie hodnoverne získanej informácie o týraní trvajúcom dlhšie ako šesť mesiacov, ale aj o iných závažných formách týrania trestným činom. Oznámenie nenechávajme na iných a už vôbec nie na samotnej obeti! Ak sa každý z nás spoľahne na staré známe: „veď on/ona to určite oznámi“, bude neskoro. Navyše, viacero oznámení zvyšuje vierohodnosť týrania a potrebu jeho riešenia.

Existuje niekoľko možností, ako oznámiť podozrenie z týrania a ostať v bezpečí.
Prvou možnosťou je podanie trestného oznámenia priamo na policajnej stanici, v ktorej obvode býva podozrivý tyran, alebo na ktorejkoľvek inej policajnej stanici. Je, žiaľ, aj mediálne veľmi známe, že policajti obeť odbijú z rôznych dôvodov. Preto my, ktorí máme podozrenie z týrania, ho musíme oznámiť. Oznámenie možno urobiť písomne alebo ústne, pričom ak sa podáva písomne, môže sa podať aj bez uvedenia údajov oznamovateľa. V oznámení treba spísať všetko, čo vieme o týraní, čo sme počuli, videli, o čom sme sa rozprávali s obeťou, ako aj údaje páchateľa a obete/-í. Väčšia istota riešenia políciou je však pri ústnom podaní trestného oznámenia. Policajt sa bude pýtať na tie isté informácie, ktoré by sme uviedli v písomnom oznámení. Ústne oznámenie môže trvať hodinu až dve. Je to však čas, ktorý môže zachrániť život. Výhodou ústneho podania je možnosť dopytovať sa, ako sa vyšetrovanie pohlo, a tak nenechať prípad „založiť do šuplíka“. Ako oznamovateľ môžeme hlavne požiadať doslova o utajenie totožnosti, čo vyplýva z § 62 Trestného poriadku, preto sa na naň v prípade potreby treba na polícii odvolať a chrániť seba i svoju rodinu. Samozrejme platí, že v prípade akútneho ohrozenia kohokoľvek ihneď voláme linku 158.

Linka prokuratúry pre týrané osoby – nonstop, bezplatne – na čísle 0800 300 700, kde po zaznení signálu treba uviesť svoje meno a priezvisko, meno a priezvisko obete alebo tyrana, miesto týrania, kontaktnú adresu a informácie o násilí.

Linka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na nahlásenie zanedbávania starostlivosti o deti – nonstop, bezplatne, anonymne – na čísle 0800 191 222, kde treba stručne opísať, čo viete o zanedbávaní a týraní, meno, priezvisko a adresu tyrana.

Linka detskej istoty – nonstop, bezplatne, anonymne – na čísle 116 111.

Linka dôvery Nezábudka – nonstop, bezplatne, anonymne – na čísle 0800 800 566.

Týranie je zlo kolosálnych rozmerov a dejiny nám už mnohokrát ukázali, že pre triumf zla je potrebná jediná vec –, aby dobrí ľudia nič neurobili. Pravdu o zle treba povedať ihneď, nie až keď sama vyjde na povrch, a dnes je pritom mnoho možností, ako pomôcť a ochrániť seba i svoju rodinu. Preto, ako vravieval sv. Filip Neri: „Pomôžme, ak môžeme.“