otec Vladimír Hübler, kňaz
Málokedy si uvedomíme, že nie vždy sme adekvátne vďační za to, čo nám Boh dal. Že nám dal poväčšine dostatok všetkého materiálneho, že nám dal priateľstvá a vzťahy. To všetko sú veci, ktoré sa dajú využiť na dobro a rast Božieho kráľovstva. Nemajme strach žiť svoj život s Bohom a v Bohu, nemajme strach dôverovať mu, strach nechať sa ním milovať a milovať druhých. Lebo len láska a pokoj, ktoré môžeme čerpať zo vzťahu s Bohom, nás môže robiť tými, ktorí skutočne kvitnú a svoj peľ Božej lásky prenášajú aj na ostatné kvety v Božej záhrade, ktorými sú naši bratia a sestry.

Natália Begalová, študentka
Ľalia, nežný kvietok spájajúci v sebe čistotu, jednoduchú krásu, ale aj rytierstvo a odvahu – vlastnosti, ktorými by sa mal „zelenať“ každý kresťan. Treba si uvedomiť, akú obrovskú moc má naša modlitba, ktorá ako nenápadný kvietok v sebe ukrýva tú sladkú vôňu lásky, ktorú treba aj v tomto momente šíriť do celého sveta. Stačí len rozvinúť svoje srdce pre Ježiša Krista a plne sa odovzdať do jeho rúk. Dennodenné opojenie Božím slovom v nás dokáže vysiať celé záhony, v ktorých kvitne jeho láska. Hoci tráva vyschne, kvet zvädne, slovo nášho Boha trvá naveky.

Alžbetinka Semanová, študentka
Toto znie ako výzva. Výzva oslavovať Boha. Zaiste vo mne ako prvá otázka bola, prečo výzva. Výzva znie ako ísť do boja. Znie tak negatívne a vzdorovito či trucovito. Vzdor a truc je niečo, čo naše vnútro pohltí do takej miery, že zabudneme aj na to, ako voňajú ľalie. Ale napriek tomu je tá výzva stále tu. Výzva oslavovať Boha každý deň znova a znova. A prečo? Lebo ľalie voňajú, lebo som ráno vstala, síce asi meškala, ale hlavne došla,  či len za milý úsmev priateľa. Opusťme vzdor a hľadajme Božiu milosť v maličkostiach. Ďakujme, že Boh je naším Bohom a my môžeme byť jeho deťmi. Woohooou.