SLOVO BL. V. HOPKA
Pán môj a Boh môj! Dovolíš povedať aj to, čo najnovší teológovia často hovoria: Ježiš, môj brat! Kam si sa ty dostal? Prišiel si do bratského srdca, no povedz mi, nesklamal si sa v tomto bratstve? Či sa u mňa nachádza pravá bratská láska? Mám takúto bratskú dôveru ku Kristovi, akú sme zvykli mať k bratovi? Ako veľmi sa mám tešiť, že mám pri sebe nebeského brata. Aké dobré je to pre pozemskú sirotu. Pomaly už okolo seba nikoho nemám. Ľudia, príbuzní pomaly ma zanechávajú, prechádzajú do večnosti, cítim sa skoro ako sirota, cudzinec na zemi. Ako dobre je mať brata, ktorý porozumie svojmu slabému pozemskému bratovi (sestre).
Ježišu, brat môj, pozri sa na moje srdce. Aké je pusté, ako bije rýchlo pre dočasné veci, a ako slabo pre chrám, pre svätú liturgiu. Brat môj, prosím ťa, obnov moje srdce, aby bolo naplnené láskou k tebe, ó, môj nebeský brat! Pozri, Ježišu, na moje myšlienky, aké sú roztrasené, ako málo myslím na Pána Boha, ako málo sa zaujímam o svojho brata Ježiša. Odpusť túto moju neveru, nedodržanie príbuzenstva s tvojím duchom, s tvojím učením. Ježišu, brat môj, odpusť mne, slabému stvoreniu!
Ježišu, môj mocný nebeský brat, pozri do mojej duše, pozri na moje telo, pozri do môjho domu, pozri na moju prácu. Upozorni ma tak, ako zvykne napomínať brat brata (sestru), v čom sa mám stať lepším, v čom sa mi treba polepšiť.
(Vasiľ Hopko: Kristus v nás. Rozjímania o Eucharistii; preložil F. Dancák)
