(Juraj Danko) Keď čítam či počúvam takéto slovo, chcem ho vôbec vnímať? A keď áno, koho v ňom hľadám? Jeho či ju? Pripustím, že to môže byť i o mne? Skúsme v ňom teraz hľadať seba.
… ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní. (Rim 1, 28b – 31)
