Puščeňa − aj takto nazývajú niektorí ľudia poslednú nedeľu pred začiatkom Štyridsiatnice. Dokonca voľakedy sa v spomínaný deň robili veľké zábavy a končili sa presne o polnoci. Premietajúc si to do manželstva nám je iste dobre známy termín „rozlúčka so slobodou“. Čas, keď si budúci manželia ešte poslednýkrát istým spôsobom zakúsia spomínané „puščeňa“.

PRE MUŽA
Mal si niekedy dojem, že v manželstve o niečo prichádzaš? Zakúsil si niekedy, že ťa o niečo či niekoho obralo? Prišiel si o svoje záľuby či priateľov, obľúbené rituály či jedlá? Mal si pocit, že si niečomu musel zomrieť? Boh nám vo svojom slove hovorí: „Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.“ (Ef 5, 31) Áno, v istom zmysle slova je manželstvo zomieraním. No jedným dychom dodávam, že je to zomieranie sebe z lásky k druhému, a to neznamená, že všetko, čo si mal rád za slobodna, teraz padá a ty sa musíš úplne zmeniť. Ide skôr o nový spoločný život. Spoločný čas. Život v dôvere, darovaní sa a vzájomnom podporovaní. Nech sa moji priatelia stanú aj priateľmi mojej manželky. Jasné, že moja manželka so mnou nepôjde na futbal, lebo nevidí zmysel v naháňaní sa za loptou. Rovnako ako je pre mňa čas strávený pri niektorých záľubách mojej manželky, povedzme, strateným časom. Opýtaj sa teda seba: „Je niečo, čomu som vstupom do manželstva musel zomrieť? Cítim podporu svojej manželky vo veciach, ktoré obľubujem? Podporujem ju ja v tých jej? Som s ňou jedno telo aj v tomto?“

(Vlado a Katka Marčákovci)