ROZHOVOR (Jozef Petričko; foto: Byzantinos)

Východná cirkev má vo veľkej úcte ikonografiu. Vyobrazuje postavy nebeských síl, svätých i Boha už od čias prvotnej Cirkvi. Za prvé Božie vyobrazenie sa považuje plátno, do ktorého bolo zavinuté Kristovo telo, podobne aj šatka na Kristovej tvári, o ktorých sa dozvedáme už zo Svätého písma (Jn 20, 6 – 7). Tu vo východnej symbolike získalo plátno s vyobrazením Kristovho tela (plaščenica) svoje miesto. Podľa tohto vzoru vznikla aj plaščenica používaná počas sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Vznik tej v Klokočove nám priblíži jej samotný autor otec Róber Demko.

Otec Róbert, ako ste sa dostali k písaniu ikon?
Cesta bola veľmi zaujímavá, opísal by som ju slovami: „Človek mieni, Pán Boh mení“. Priznám sa, že ikony sa mi spočiatku ako výtvarné umenie nepáčili. Zdalo sa mi to príliš strohé, nereálne, veď to reálne ani nemá byť. Boh však mal iný plán. A scenár sa znova opakoval ako už niekoľkokrát v mojom živote. K tomu, čomu ja kladiem odpor, ma Boh dotlačí a za to som mu aj veľmi vďačný, lebo dnes už viem, že to pre mňa bola a je cesta, ako cez ikonu nazrieť do cieľa svojho života, ktorým je nebo. Veď je  to známy výrok: Ikona je oknom do neba.

K samotnému písaniu ikon som sa dostal v roku 2003 cez svojho priateľa JUDr. Vincenta Lucu, ktorý bol týmto „umením“ veľmi nadšený. Absolvoval som ikonopisecký kurz pod vedením pani Janky Lengvarskej, ktorá bola žiačkou pána Edmunda Bachmana, rodáka z Košíc žijúceho v Nemecku, ten zorganizoval prvý ikonopisecký kurz v Košiciach.

Aká je spiritualita plaščenice Presvätej Bohorodičky?
Matka Božia má vo východnej Cirkvi svoje nezastupiteľné miesto. Na východe je jej prejavovaná veľká úcta cez rôzne modlitby: akatisty, molebeny a rôzne iné. Nepochybne je s ňou spojená aj ikonografia, preto máme rôzne typy ikon Božej Matky.

Sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky má tiež svoje ikonografické vyobrazenie, ktoré môžeme vidieť nielen na dreve, ale aj na plátne, v tomto prípade na plaščenici.

Ikona je obrazom vzkriesenia, nového života, tento motív môžeme vidieť aj pri pohľade na Máriu vyobrazenú ako spiacu ženu, ktorá sa prebudí do nového dňa, a tým novým dňom je život vo večnej sláve pri svojom synovi Ježišovi Kristovi.

Sú na písanie tohto náboženského predmetu špeciálne pravidlá – kánon?
Ikona je teológia vyjadrená farbami. Existuje kánon písania ikon, ktorý je v Cirkvi tradovaný. Nejde o reálne zobrazenie, skôr o nadčasové. Preto sv. Bazil Veľký o ikonách hovorí, že vo vyobrazení tých, ktorí sú oslávení, nebadať nijaký rozdiel, všetci sú si podobní ako včela včele.

Vzhľadom na to, že sa plaščenice dotýkame, musí byť odolná voči poškodeniu. Čo používate na jej ochranu? Sú to nejaké zvláštne farby alebo povrchový lak?
Maľba na plátne je zväčša chránená lakom, tak je to aj v tomto prípade. Vyobrazenie Bohorodičky na tejto plaščenici je prevedené akrylovými farbami, ktoré sú chránené lakom.

Mohli by ste nám objasniť, kto bol iniciátorom a čo bolo dôvodom napísania plaščenice Presvätej Bohorodičky v Klokočove?
Vladyka Milan Chautur ma pri jednom náhodnom stretnutí oslovil, či by som nemohol napísať plaščenicu Bohorodičky pre Klokočov. Ujal som sa toho s radosťou. Bola a je to aj moja  vďačnosť voči Božej Matke, lebo práve k nej sa moja mama obracala v modlitbách a po dvoch rokoch manželstva s mojím otcom som sa narodil ako vytúžené dieťa.

Ako a kedy sa táto plaščenica používa?
Vyloženie či ukladanie plaščenice Bohorodičky kopíruje obrad ukladania plaščenice Krista do hrobu na Veľký piatok. Podobne sa vykladá v chráme na verejnú úctu a je chvályhodné, ak je tam dostatok svetla (sviec) a kvetov.

Plaščeníc s podobou Bohorodičky na území Slovenska nie je veľa, preto ďalšia v Klokočove je raritou. Viete, kde ešte sa nachádzajú podobné plaščenice? Bola niektorá z nich predlohou pre tú v Klokočove?
Inšpirácia je dôležitou súčasťou tvorby ako takej. Aj pri tvorbe tejto plaščenice som sa inšpiroval mnohými vyobrazeniami, ale vyobrazenie ostáva originálne, lebo písanie ikon je spolupráca človeka s Bohom a on nikoho z nás nestvoril ako kópiu, ale ako originálnu živú ikonu.

Jedná z uspenských plaščeníc sa nachádza v Ľutine, v Dúbravke (v mojom prvom pôsobisku), vo Vojčiciach, v Inačovciach, v Dlhom Klčove a dnes už azda aj v iných farnostiach. Je viac než isté, že uspenská plaščenica sa na našom území používala aj v minulosti, o čom svedčia svedectvá kňazov, ktorí takúto plaščenicu našli vo svojich archívoch.