Ako to, Ježiš je môj brat? Ešte som nikdy o tom nepočul. Ja mám takého veľkého brata? Môj Ježiš, môj Boh, je aj mojím bratom? Áno, je to tak. Aby sme to však pochopili, poďme do večnosti. Ježiš nebol vždy mojím bratom. Ježiš, druhá božská osoba v Najsvätejšej Trojici, pokiaľ na seba neprijal podobu človeka, bol iba mojím Bohom. Ak by som bol žil vtedy, keď ešte Ježiš nebol na zemi, o Božom Synovi by som nikdy nemohol povedať, že je mojím bratom. Vtedy sme nemali nijaké právo na bratstvo. Keď však z lásky k nám prišiel na tento svet, stal sa Bohočlovekom, vtedy sa stal aj mojím bratom podľa tela. Všetci ľudia na svete sme si bratia, pretože máme jedného praotca, Adama. Preto sme príbuzní, patríme k veľkej ľudskej rodine. A pretože sa Ježiš stal človekom, stal sa naším bratom.
Akí hrdí máme byť na to, že máme Boha za brata! Aké milé je povedať: Ježiš, Pán môj a brat môj! Lenže toto poznanie nás má napĺňať pokorou a povzbudením. Pokorou, pretože bratia si majú byť podobní. No keď si predstavím, že Ježiš je môj brat, hneď na to myslím. Čo však na to povie Ježiš? Som hrdý na brata Ježiša, ale ako sa pozerá Ježiš na svojho brata, sestru tu na zemi? Či aj Ježiš bude na mňa – ľudsky povedané – hrdý? Ó, neverím, pretože som tak ďaleko od dokonalosti. Preto s pokorou a s ľútosťou pristupujem k tebe, môj nebeský brat! Prepáč, že smiem spomínať toto bratstvo. Preto idem k tebe, aby si ma ty, môj nebeský brat, posilnil, aby som nabral silu, dokonalosť, vieru, nádej, lásku, čistotu, aby som bol hodným bratom. Viem, že sa nikdy nemôžem k tebe pozdvihnúť v dokonalosti, pretože ty, Ježišu, nie si len brat, ale aj môj Boh. Predsa sa opovážim, lebo sám si povedal: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 48)
(Vasiľ Hopko: Kristus v nás. Rozjímania o Eucharistii; preložil F. Dancák)
