SLOVO NA CESTÁCH (Juraj Gradoš; foto: Čergov. Zdroj: sk.wikipedia.org)

Od poľsko-slovenských hraníc sa skoro až k Prešovu tiahne pohorie zvané Čergov. Na východe susedí s Ondavskou vrchovinou, na juhu s Beskydským predhorím, na západe so Spišsko-šarišským medzihorím a na severe s Ľubovnianskou vrchovinou. Má šestnásť vrchov, ktorých nadmorská výška presahuje tisíc metrov. Najvyšší je Minčol (1 157,2 m n. m.). Paradoxne, vrch Čergov, podľa ktorého má pohorie pomenovanie, je viac ako o sto  metrov nižší (1 049,7 m n. m.). Svahy pohoria sú zarastené zmiešanými lesmi s prevahou listnatých stromov. Z nich sa najviac vyskytuje buk, javor, hrab, v menšej miere tiež dub a breza. Z ihličnanov tu rastie najviac smrek. Pohorie patrí do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Na východných svahoch Čergova pramení rieka Topľa a mnohé jej prítoky, potoky a riečky zo západnej strany tvoria prítoky rieky Torysa.

Čergovské pohorie síce nepatrí medzi chránené krajinné oblasti, ale početné pozoruhodnosti a prírodné zvláštnosti sú sústredené do mnohých prírodných rezervácií. K najkrajším a najhodnotnejším sa radí Čergovský Minčol, Livovská jelšina, Fintické svahy, Hradová hora a Kapušiansky hradný vrch.