Pred časom sme boli na rodinnej oslave. Pozvaní hostia sa pousádzali na pripravené miesta. Navzájom neznámi pokukávali po sebe a v duchu hádali, aký príbuzenský vzťah ich viaže k oslávencom. Ako to už v podobných situáciách chodí, každý sa snažil pred tými ostatnými dobre vyzerať. Celkom dobre sa to darilo až do momentu, keď sa začalo štrngať na zdravie. Zrazu sa komunita rozdelila na „chudákov“ šoférov a ostatných „šťastlivcov“, ktorí sa mohli slobodne odviazať.

No a ako sa začala frekvencia štrngania zrýchľovať, určitá časť hostí začala nervóznieť. Neboli to však šoféri. Boli to manželky tých šťastlivcov. Pomaly, ale isto sa začínali cítiť trápne a u niektorých to prešlo až do fázy zahanbenia. To, čím chceli byť na oslave manželia jeden pre druhého, sa začalo strácať. Alkohol stále robí svoju prácu „poctivo a dobre“.

PRE MUŽA

Manžel potrebuje byť svojej manželke oporou neustále a manželka chce byť pre svojho manžela ozdobou. Ale ak nám mužom chýba moc nad sebou samým, len veľmi ťažko sa to bude dariť. Čo majú manželky robiť? Nenápadne nás kopať pod stolom, keď nepomáhajú pohľady či pokašliavanie?  Baviť sa ďalej a tváriť sa, že sa nič nedeje? Stále bude platiť výrok, že slovo robí chlapa. Nie predvádzanie sa. Nie veľké reči alebo svaly. To všetko na chvíľu zaberá. Ale len na chvíľu. Ak na muža nie je spoľahnutie, ak jeho áno nie je áno a nie nie je nie, je vo vzťahu nepoužiteľný. Slovo, za ktorým si nedokáže stáť, ho robí bezmocným.

Je zaujímavé, že pri nákupe sa držíme zoznamu vecí, ktoré sa na ňom nachádzajú. Čo takto urobiť si zoznam toho, čo si chceme a môžeme dať? Čo takto pripraviť sa a posilniť modlitbou, aby sme sa dokázali držať tohto rozhodnutia? Daj si tam to, čo by si tam napísal svojmu synovi alebo svojmu otcovi.

(Marek a Dada Kolesárovci)