SLOVO BL. V. HOPKA
Aj ja prichádzam k jasliam, k svätostánku, k svätému prijímaniu. Ako sa na mňa pozerá Ježiš? Bol taký milý k pastierom, že pravdepodobne dovolil, aby im ho jeho matka dala do náručia. Ó, akí šťastní boli! Na rukách držali Ježiša, bozkali jeho rúčky, pozerali do jeho nebeských očí a Ježiš sa tešil, lebo videl ich radosť, videl ich lásku.
Ježiš sa teší aj mne, ak sa podobám tejto svätej spoločnosti. Ak aj mňa prijme Bohorodička, svätý Jozef i anjeli ako pastierov do svojej spoločnosti. Ak budú na mne vidieť, že prichádzam s detskou láskou, že sa teším malému Ježiškovi, vtedy Bohorodička aj mne dá malého Ježiška do náručia. Čo to hovorím? Do náručia! Ó, nie, ja som omnoho šťastnejší než pastieri, pretože Ježiša dostanem do svojho srdca. Do môjho srdca prichádza ako vzácny hosť.
Ježišu, s radosťou prichádzam k tebe, pretože ťa milujem, pretože viem, čo znamená pre nás tvoje narodenie. Vieme, že zmizla duševná tma, lebo zasvietilo Slnko pravdy, vieme, že spása je blízko, pretože je tu Mesiáš. Tvojím narodením sa začína nový letopočet, začína sa nový duch, začína sa sloboda vykúpených detí…
(Vasiľ Hopko: Kristus v nás. Rozjímania o Eucharistii; preložil F. Dancák)
