BIOETIKA (Jozef Glasa; foto: pxhere.com)

Keď človeka navštívi závažná choroba, poprevracia jeho život. Jeho doterajšie fungovanie. Jeho prácu, zvyčajný príjem, zabezpečenie. Predstavy o živote. Vzťahy. Priateľstvá. Záujmy. Rebríček hodnôt. Veľmi vysoko sa odrazu dostane zdravie. Záchrana života. Lekári a lieky.

Už sme písali, že pokrok medicíny, vied a technológií prináša množstvo nových liekov. Sľubujú zdravie, úľavu, predĺženie života. Vieme, že nie sú bez rizika. Nežiaduce účinky. Interakcie. Poškodenia, ktoré sa v letáku, čo je pripojený v škatuľke lieku, javia niekedy aj horšie ako choroba sama. A sú zvyčajne aj poriadne drahé alebo bežne nedostupné. Treba výnimky, súhlas poisťovní. Dostanem ho? Netreba to vybavovať, naháňať? Veď u nás už vraj nič nefunguje normálne… (To nefungovanie, skorumpovanie a rozkrádanie systému, čo osobitne v prípade zdravotníctva stojí ľudské zdravie, utrpenie i nezachránené životy, ktoré tu mohli ešte byť medzi nami, je aj ťažkým morálnym zlyhaním. Do neba volajúcim. Zlyhanie všetkých, ktorí tu mali či majú moc, a neplnia s ňou natesno zviazanú zodpovednosť.)

Čo si má počať pacient (a jeho príbuzní) v situácii, keď má závažné ochorenie – a jeho priatelia mu dodávajú internetové a iné („moja babička či pani suseda povedala“) senzačné odporúčania na zaručené lieky „práve na jeho chorobu“? Nuž, ako sa zvykne hovoriť, mal by sa poradiť s lekárom. Pokiaľ jeho lekár náhodou nevie (ani lekári nie sú vševediaci), určite ho vie odporučiť k správnemu špecialistovi, ktorý také alebo podobné ochorenia lieči. Ak treba (a býva to pomerne zriedka), aj vynikajúci špecialista zo Slovenska môže dnes priamo konzultovať mimoriadne zložitého pacienta so svojimi kolegami v zahraničí. Alebo ho poslať na špičkové zahraničné pracovisko, pokiaľ danú odbornosť – špecializáciu alebo diagnostické či liečebné prostriedky na Slovensku nemáme. Ak je to medicínsky oprávnené, môže, a zvyčajne to aj urobí, potrebné nemalé náklady za pacienta uhradiť zdravotná poisťovňa. Mal by sa teda opýtať svojho lekára. A jeho lekár by mu mal poskytnúť potrebné informácie, ale aj konkrétnu pomoc s vybavovaním. Je to jeho lekárska povinnosť.

Tu ale neraz vzniká problém. Závažný. Nedôvera voči lekárom. Má mnohé korene. Niektoré príčiny sú, bohužiaľ, na strane lekárov. Nedostatok času, prepracovanosť, nedostatky v komunikácii. Áno, aj vyhorenie. Rôzne osobné nedostatky a zlyhania. Nehanebná korupcia. Farmaceutickými firmami a inými výrobcami. Dnes však aj zdravotnými poisťovňami. Naivné alebo aj zúfalé úplatkárstvo, lekárske omyly a pochybenia, nedostatočné znalosti a informácie. Sú tu aj predošlé zlé skúsenosti pacienta, jeho príbuzných či len „mojich známych“. (Možno sú to niekedy „len“ klebety.) To všetko by nikdy a vôbec nemalo byť. Niečo nedôvery ide aj na vrub nedobrej situácie v celom systéme nášho zdravotníctva. Po rokoch zanedbávania, neriešenia, rozkrádania a drancovania. Iná príčina je v takmer všeobecnej kríze dôvery v autority, ktorá sa však často nahrádza ľahkovernosťou voči kadekomu a kadečomu. Nebudeme spomínať konšpiračné teórie a činnosť rôznych absolventov Dr. Google univerzity, ktorí „vedia všetko viac a všetko lepšie“. Bludmi a medicínskymi nezmyslami, ktoré tieto osoby šíria, internet a sociálne siete dnes až pretekajú. Ide tu však zároveň aj o nepekný „biznis plán“: naháňajú sa klienti a kupujúci rôznym „zázračným“ liečiteľom či predajcom prípravkov z okruhu takzvanej alternatívnej medicíny. Nezriedka s tragickými následkami a nemalými výdavkami pre pacienta. To všetko je za hranicou každej dobrej etiky.

Na strane lekárov je povinnosť, zakotvená v lekárskej etike už od čias veľkého starogréckeho lekára Hippokrata: konať a rozhodovať sa vždy v najlepšom záujme pacienta. To niekedy znamená aj neodporučiť mu málo účinný či zbytočne nebezpečný liek. Alebo taký diagnostický či liečebný postup. Napriek sklamaným očakávaniam, či dokonca nátlaku pacienta alebo jeho blízkych. Alebo aj výrobcu, ktorý chce predať daný liek, prístroj, službu či iný produkt. Lekári navzájom, pacienti – i celá spoločnosť by mali jednoznačne a dôsledne práve takúto lekársku etiku v našom zdravotníctve očakávať i vyžadovať. A nikdy a nijako netolerovať, nepripúšťať jej porušovanie.