BIOETIKA (Jozef Glasa; foto: pxhere.com)
Mnoho dnes počúvame aj čítame o tom, že sa na lieky u nás vynakladá veľa peňazí. A že ceny tých najnovších veľmi rýchlo rastú. Môže sa vraj stať, že náklady na lieky nakoniec zruinujú celý rozpočet na zdravotníctvo. Volá sa po zmenách a úsporných opatreniach. Minule sme si priblížili význam a etickú stránku používania liekov – generík. Teraz by sme sa pokúsili objasniť, kedy sú aj drahé lieky – originály oprávnené. Asi neprekvapí, že je to pomerne často.
Predovšetkým, v mnohých prípadoch je originálny liek na dané ochorenie taký nový, že jeho patentová ochrana ešte nevypršala (o etike patentovej ochrany tu nehovoríme). Preto výroba generík tohto lieku nie je možná. Inými slovami, na dané ochorenie dnes existuje len originálny liek. Pokrok medicíny skutočne prináša na trh lieky, ktoré dnes umožňujú úspešne liečiť aj donedávna nevyliečiteľné choroby.
Vzniká tu však viacero praktických – medicínskych aj etických otázok. Sú dnes o to závažnejšie, že správy o novom „super“ lieku sa šíria po internete a sociálnych sieťach rýchlosťou blesku. A vzbudzujú nezriedka až prehnané nádeje u pacientov s daným ochorením. Oni alebo ich príbuzní, či známi potom tento internetovo „zázračný“ liek vyžadujú alebo zháňajú. Niekedy aj za každú cenu. A čudujú sa, že tento liek ešte nie je u nás dostupný, a to najlepšie hneď a pre každého. Bohužiaľ, často sa nedostanú k serióznym informáciám, ktoré by dali internetové senzácie na pravú mieru.
Pripomeňme, že účinnosť a bezpečnosť nového lieku sa musí pred jeho uvedením do praxe preukázať v klinických skúšaniach. Vykonajú sa však iba u pomerne malého počtu, osobitne vybraných pacientov. Pri použití lieku v bežnej praxi však už môže byť mnohé ináč. Navyše, lieky, ktoré sa javia ako osobitne sľubné, pričom zvyčajne ide o lieky na závažné choroby (rôzne druhy rakoviny, neurodegeneratívne choroby a i.), kde dosiaľ účinná liečba neexistuje, sa dnes dostávajú do používania v zrýchlenom režime. Ich klinické skúšania sa takpovediac dokončujú už počas používania lieku v praxi. Pochopiteľne, ich účinnosť a najmä bezpečnosť sú zároveň predmetom prísneho monitorovania.
Z uvedeného vyplýva, že najnovší liek nemusí byť vždy účinnejší, ale ani bezpečnejší než ten starší, s ktorým sú už dostatočné praktické skúsenosti. Navyše, s každým novým liekom sa aj lekári musia naučiť správne pracovať. Napríklad, na základe svojich praktických skúseností správne prispôsobiť jeho dávkovanie konkrétnemu pacientovi. Alebo aj reálne zhodnotiť riziko a závažnosť nežiaducich alebo vedľajších účinkov lieku.
Inokedy môže byť nový liek vhodný len pre presne určených pacientov (personalizovaná medicína). Napríklad liek, ktorý je veľmi účinný pri určitom type rakoviny prsníka, vôbec nepomáha pri jej inom type. Preto sa musí pred liečbou vždy vykonať typizácia rakovinových buniek z tkaniva, ktoré sa získalo pri operácii alebo (menej často) pri punkcii nádoru.
Závažnou etickou otázkou je cena nového lieku. Bohužiaľ, zvyčajne dobre skrývaným, ale pomerne častým kritériom je „ochota platiť“. To znamená, že výrobca určí cenu čo najbližšiu tej, za ktorú bude liek na trhu ešte predajný. A tak idú nové lieky na trh s cenou, ktorá je nezriedka neprimerane vysoká. A výrobca sa snaží, aby sa čo najviac zväčšoval tlak pacientov na zdravotné poisťovne, aby nový liek zahrnuli do portfólia hradených liekov. Tu má vstúpiť do hry lieková politika a regulačné opatrenia štátu. Bohužiaľ, malý štát je v tejto hre zvyčajne slabým hráčom. Preto sa dnes v Európe začínajú viaceré štáty spájať a vstupujú spoločne do rokovaní s výrobcami. Tak majú väčšiu šancu dohodnúť lepšie ceny za nákup liekov na svojom území. A to je iste správne aj z etického hľadiska.
