Kultúra vyhodenia

BIOETIKA (Jozef Glasa)

 

Aj dnešná veda má svoje hranice poznania. Mozog ako najkomplikovanejší ľudský orgán ešte nevyjavil všetky svoje tajomstvá. A predsa práve on riadi celé ľudské telo. Niekedy sa stávajú prípady, keď sa človek javí mŕtvy alebo nevníma okolie. To však nemôžeme s istotou tvrdiť. Jedným z týchto prípadov je aj osud Vincenta Lamberta.

 

Tragický prípad Vincenta Lamberta sa už viac než jedno desaťročie opakovane dostáva do pozornosti verejnosti vo Francúzsku aj vo svete. Rodinná dráma, ktorá sa odohráva na križovatke medicíny, etiky a práva, svojím významom už dávno presiahla hranice jednej krajiny. Pán Lambert sa po ťažkej dopravnej nehode od roku 2008 nachádza v „stave minimálneho vedomia“, menej správne nazývanom aj „pretrvávajúci vegetatívny stav“ (PVS). Z medicínskeho hľadiska ide o dôsledok ťažkého poškodenia mozgu, najmä mozgovej kôry, pričom funkcia podkôrových štruktúr mozgu, najmä mozgového kmeňa ostáva zachovaná. Preto aj integrácia a riadenie životných, čiže vegetatívnych funkcií organizmu ostávajú prakticky neporušené. Pacient v PVS spontánne dýcha, funguje mu krvný obeh, zachováva sa stálosť vnútorného prostredia. Pracujú obličky, pečeň i celý tráviaci trakt. Pokiaľ sa mu zabezpečia výživa a tekutiny – a potrebná ošetrovateľská starostlivosť, môže v PVS žiť aj mnoho rokov. Nejde o stav mozgovej smrti a daného človeka nemožno považovať za mŕtveho. Ani za umierajúceho, ako sa to nesprávne či účelovo v niektorých debatách objavuje. Ba ani za chorého. „Iba“ za ťažko zdravotne postihnutého.

 

Keď sa stav pána Lamberta nedarilo zlepšiť, požiadali v roku 2013 jeho ošetrujúci lekári po konzultácii s manželkou o súhlas na ukončenie podávania výživy a tekutín. Aby mohol zomrieť. Manželka dôvodila, že pán Lambert, ako o tom spolu niekedy hovorili, by bol proti tomu, aby ho v takomto stave lekári ďalej udržiavali pri živote. Proti rozhodnutiu lekárov a nemocnice sa však postavili rodičia pacienta spolu s niektorými príbuznými. Začali sa súdnou cestou domáhať, aby sa v starostlivosti pokračovalo. Nasledovala dlhoročná séria právnych sporov. Spolu so širokou medializáciou. Vo Francúzsku aj medzinárodne. Spor sa dostal až na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý dal za pravdu lekárom, nemocnici, manželke a niektorým súrodencom pacienta. A tiež do pozornosti Výboru OSN pre práva osôb s postihnutím, ktorý sa nedávno vyjadril v prospech aspoň dočasného pokračovania starostlivosti. Práve začínané odňatie výživy a tekutín muselo teda byť ešte v ten istý deň odvolané. Do prebiehajúcej drámy sa zapájali ľudia, verejne činné osobnosti, politici aj organizácie pro-life či pro-choice. A ostrá konfrontácia oboch táborov ďalej pokračuje.

 

(pokračovanie v nasledujúcom čísle)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *