Zaviezol ho do hostinca. (Lk 10, 34)

(Dominik Petrík) Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi je nám veľmi známe. Až také známe, že by sme ho vedeli prerozprávať aj naspamäť. Tu však nastáva jeden problém. Keď niečo veľmi dobre poznáme, zvykneme vypínať a nepočúvať. Veď „viem, ako sa to skončí“. Takto sa však oberáme o príležitosť vidieť viac a ísť viac do hĺbky tohto konkrétneho podobenstva. Už sme počuli veľakrát o tom, že milosrdným Samaritánom je práve Ježiš Kristus. On je ten, kto nám vyšiel v ústrety, aby nás zachránil. On nás – doráňaných hriechom – pozdvihol. On nám nalial na rany oleja a vína a vyložil na dobytča. Potom nás zaviezol do hostinca.

 

A tu sa nám otvára hlboký zmysel podobenstva o milosrdnom Samaritánovi. Jeho milosrdenstvo nespočívalo iba v tom, že ošetril, pomohol, ale hlavne v tom, že doráňaného mladíka nenechal samého v jeho trápení, ale zaviedol ho na miesto, kde sa oňho postarajú. Toto s nami urobil Kristus. Nielenže nás zachránil, vytrhol smrti z rúk, ale zaviedol nás do hostinca, ktorý nám tu môže predstavovať Cirkev. Lebo Cirkev je tá, ktorá sa o nás stará. Cirkev je tým miestom, kde nie sme sami vo svojom trápení. Cirkev nám dáva život. Cirkev vynakladá úsilie, aby nás, ktorých Kristus zachránil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním, neustále živila Slovom, aby nám priblížila Krista, aby nás zahrnula jeho láskou, aby nás voviedla do spoločenstva, ktoré je tajomným telom Ježiša Krista.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *