Z jednej eparchie

HISTÓRIA (Martin Mráz)

 

Každá idea sa k tomu, aby mohla prežiť, potrebuje vteliť do nejakej formy. Cirkev už dvetisíc rokov ohlasuje Ježišovu dobrú zvesť a zároveň rozvíja svoje štruktúry. Nie kvôli posilňovaniu svojho mocenského postavenia, ale aby bola bližšie k ľuďom a dokázala im lepšie slúžiť a sprostredkovávať posolstvo evanjelia.

 

Konkrétnym zhmotnením evanjeliového posolstva je aj spoločenstvo, ktoré vzniká ohlasovaním – Cirkev. Pred dvesto rokmi preto vznikla Prešovská eparchia a pred desiatimi rokmi Prešovská metropolia.

 

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku si v roku 2018 pripomína dôležité okamihy svojich dejín. 30. januára 2008 ju pápež Benedikt XVI. bulou Spiritali emolumento povýšil na metropolitnú cirkev sui iuris. Zaradila sa tak medzi tie východné katolícke cirkvi, ktoré už predtým dosiahli túto prvú riadnu formu existencie. Tá sa zakladá na princípe synodality a kolegiality pri riadení Cirkvi.

 

Takýto spôsob riadenia Cirkvi našiel svoje uplatnenie na našom území už niekoľko rokov po príchode byzantskej misie sv. Konštantína-Cyrila a Metoda. Smrťou prvého arcibiskupa metropolitu sv. Metoda táto myšlienka nezanikla, ale počas dlhých stáročí pretrvávala a usilovala sa o svoje obnovenie. Zvlášť po podpísaní Užhorodskej únie v roku 1646, ktorá priniesla nielen pozitívne podnety pre rozvoj cirkvi, ale pripravila ju aj o právo na vlastnú a rovnoprávnu organizačnú štruktúru, sa stále viac prejavovali snahy o kánonické potvrdenie starobylých cirkevných štruktúr v podobe Mukačevskej eparchie. Gréckokatolíci, od roku 1771 podriadení jurisdikcii ostrihomského latinského metropolitu a vystavení vplyvom maďarizácie a latinizácie, sa od konca 18. storočia snažili od neho odpútať a vytvoriť štruktúru vlastnú východným cirkvám. Snahy o metropolitné usporiadanie cirkvi v 19. storočí vychádzali zvnútra našej miestnej cirkvi, ale aj od najvyšších pastierov všeobecnej Cirkvi – rímskych biskupov.

 

Byzantskí katolíci na našom území sa minimálne od čias biskupa Andreja Bačinského snažili o vyššiu formu vlastnej cirkevnej správy. Počas viac ako dvesto rokov snáh narážali na mnohé politické, obradové a národnostné prekážky. Napriek tomu sa k tejto myšlienke po každom neúspechu znova a znova vracali a medzitým rozvíjali svoju organizačnú štruktúru doma či v emigrácii, aby bolo čo najlepšie postarané o riadenie a pastoráciu Božieho ľudu a boli vytvorené čo najlepšie podmienky na realizáciu vlastnej metropolie.

 

Mukačevská eparchia
Mukačevská gréckokatolícka eparchia je najstaršia spomedzi eparchií byzantského obradu, ktoré vznikli v Uhorsku, a je považovaná za materskú eparchiu všetkých biskupstiev, ktoré vznikli v dôsledku delení jej územia alebo sťahovania obyvateľstva.

 

Zásluhou biskupa Andreja Bačinského sa eparchia na začiatku 19. storočia stala veľmi rozsiahlou. Rozprestierala sa na území 13 žúp severovýchodného Uhorska a bola rozčlenená na 11 archidiakonátov, 60 dekanátov, 729 farností a mala okolo 560-tisíc veriacich. Takúto obrovskú eparchiu bolo veľmi ťažké riadiť, preto sa začalo rozmýšľať o jej rozdelení na menšie celky. Prvým krokom bolo zriadenie troch biskupských vikariátov. Zároveň sa začalo uvažovať aj o vzniku nových eparchií, zastrešených jednou spoločnou hlavou – metropolitom. K postupnému zmenšovaniu jej územia však najčastejšie dochádzalo z dôvodu územných nárokov iných biskupstiev.

 

Veľký Varadín, Satmár, Gherla, Marmaroš a Križevac
V roku 1775, keď vzniklo gréckokatolícke biskupstvo pre Rumunov vo Veľkom Varadíne, sa prvýkrát objavuje otázka odtrhnutia veľkého počtu farností od rozsiahlej Mukačevskej eparchie. Cisárovná Mária Terézia po vypočutí mienky biskupa Bačinského rozhodla, aby sa žiadne farnosti neodčleňovali od územia eparchie, ale aby sa pre ešte lepšiu správu týchto veriacich zriadil osobitný Satmársky vikariát na území Marmarošskej a Satmárskej župy. V roku 1823 72 farností Satmárskeho vikariátu pripadlo rumunskej Varadínskej eparchii a vikariát zanikol. Ďalšie farnosti Mukačevskej eparchie boli v roku 1853 začlenené do novozniknutej eparchie v meste Gherla. Z rumunských farností, ktoré zostali na území patriacom Mukačevu, bol zriadený Satmársky archidiakonát, ktorý v roku 1912 pripadol novovzniknutej Hajdúdorožskej eparchii. V roku 1930 farnosti Mukačevskej eparchie, ktoré zostali na území Rumunska, pripadli novovzniknutej Marmarošskej eparchii.

 

Spolu s eparchiou vo Veľkom Varadíne bola kánonicky erigovaná v roku 1777 aj eparchia v Križevaci v Chorvátsku, ktorá si na začiatku tiež robila nároky na južné farnosti Mukačevskej eparchie. Po prvej svetovej vojne bola jurisdikcia križevackého biskupa rozšírená na všetkých gréckokatolíkov vtedajšej Juhoslávie, teda aj na emigrantov zo zemplínskych obcí východného Slovenska, ktorí toto územie opustili ešte v polovici 18. storočia, ale dodnes žijú v Srbsku a rozprávajú zemplínskym nárečím. Po rozpade Juhoslávie bol pre nich v roku 2003 zriadený apoštolský exarchát. Aj pre jazykovú blízkosť prichádzal počas obdobia komunizmu svätiť našich kňazov práve križevacký biskup.

 

Maďarská cirkev sui iuris
V 19. storočí sa v prostredí maďarských gréckokatolíkov Mukačevskej eparchie rozšírilo hnutie za maďarskú eparchiu a za používanie maďarčiny v liturgii. Jedným z krokov k dosiahnutiu tohto cieľa bolo aj vytvorenie vikariátu Mukačevskej eparchie so sídlom v Hajdúdorogu v roku 1873. Zahŕňal 33 farností žúp Hajdu, Sabolč a Satmár so skoro 50-tisíc veriacimi. V roku 1912 Apoštolský stolec definitívne zriadil Hajdúdorožskú eparchiu, ktorej pripadlo aj 70 farností Mukačevskej a 8 farností Prešovskej eparchie. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa 21 farností Prešovskej eparchie a jedna farnosť Mukačevskej eparchie ocitli na území Maďarska a pre tieto farnosti bol v roku 1924 zriadený Miškovecký apoštolský exarchát. V roku 2015 pápež František zreorganizoval Maďarskú gréckokatolícku cirkev a povýšil ju na metropolitnú cirkev sui iuris. Jej súčasťou je Hajdúdorožská archieparchia, Miškovecká eparchia zriadená povýšením pôvodného apoštolského exarchátu a novozriadená Nyíregyházska eparchia.

 

Košický vikariát
Jedným z troch pôvodných biskupských vikariátov Mukačevskej eparchie, zriadený 27. júla 1778 pre jej západnú časť, teda pre územie dnešného východného Slovenska, bol tzv. Košický vikariát. Územie Košického vikariátu sa rozprestieralo na území žúp Gemer, Bodrog, Spiš, Abov, Turňa, Šariš a severný Zemplín. Južný Zemplín s farnosťami v okolí Michaloviec, Trebišova a Sobraniec bol aj naďalej spravovaný priamo mukačevským biskupom. Vikár stojaci na čele Košického vikariátu mal byť volený spomedzi kanonikov Mukačevskej kapituly a mal byť potvrdený cisárom. Rezidovať mal v bývalom dominikánskom kláštore v Košiciach.

 

Prešovská eparchia
Aj keď v Košiciach vtedy neexistovala samostatná gréckokatolícka farnosť a gréckokatolíci sa tu javili ako absolútne cudzí element, Košice sa už vtedy mali stať centrom západnej časti Mukačevskej eparchie. Nepriaznivé spoločenské a náboženské okolnosti na území mesta Košice spôsobili, že sídlo vikariátu bolo prenesené v roku 1792 do Prešova a na jeho základoch bola v roku 1818 zriadená Prešovská eparchia. Gréckokatolíci na strednom a dolnom Zemplíne zostali aj naďalej pod správou biskupa v Užhorode. Tento stav pretrval na Slovensku aj napriek neskorším zmenám hraníc de iure až do konca 20. storočia.

 

Spojené štáty americké
Zlá ekonomická a hospodárska situácia severovýchodného Uhorska spustila na konci 19. storočia veľkú emigráciu obyvateľstva za lepším životnými podmienkami do Ameriky. Pre stále zvyšujúci sa počet slovenských, rusínskych a maďarských gréckokatolíkov z územia Mukačevskej a Prešovskej eparchie vymenoval Apoštolský stolec v roku 1902 prešovského kňaza Andreja Hodobaja za apoštolského vizitátora v USA. Boli to práve kňazi z nášho územia, ktorí vytvárali prvé gréckokatolícke štruktúry v „novom“ svete. Keďže vo vtedajšej dobe mnohí stotožňovali Katolícku cirkev v Amerike len s latinským obradom, vyplývali z toho mnohé ťažkosti a nedorozumenia. Ženatí gréckokatolícki kňazi neboli akceptovaní a aj preto po nezhodách s miestnou latinskou hierarchiou, ktorá žiadala od našich kňazov celibát, odišla s prešovským kňazom Alexejom Tóthom veľká časť veriacich, ako aj niektorí duchovní k Pravoslávnej cirkvi.

 

O niekoľko rokov neskôr, v roku 1907 bol za prvého biskupa pre gréckokatolíckych veriacich z vtedajšieho Rakúsko-Uhorska vymenovaný ukrajinský bazilián Sotér Ortynský OSBM. Pre rozpory medzi ukrajinskými a podkarpatskými skupinami veriacich došlo k zriadeniu dvoch samostatných štruktúr pre každú skupinu veriacich. Takto fenomén veľkej emigrácie a rozdiely medzi ukrajinskými a podkarpatskými gréckokatolíkmi prispeli k vzniku samostatnej štruktúry Gréckokatolíckej cirkvi pre veriacich bývalej uhorskej časti Habsburskej monarchie v Spojených štátoch amerických, pre ktorých Apoštolský stolec v roku 1924 zriadil exarchát. Táto cirkev bola 21. februára 1969 povýšená na stupeň metropolitnej cirkvi sui iuris so sídlom v Pittsburghu. Okrem samotnej metropolitnej archieparchie v Pittsburghu (eparchia v Pittsburghu bola erigovaná 6. júla 1963) do nej patria aj eparchie v Passaicu (6. júl 1963), Parme (21. február 1969) a Phoenixe (3. december 1981). Po vymenovaní vladyku Milana Lacha SJ za administrátora a neskôr za eparchiálneho biskupa Parmy sa pokračuje v prehlbovaní vzťahov s cirkvami mukačevskej tradície.

 

Kanada
Jedným z cieľov mnohých vysťahovalcov z nášho územia sa od konca 19. storočia stala aj Kanada. Táto rozlohou veľmi veľká krajina sa stala domovom mnohých gréckokatolíkov z Mukačevskej a Prešovskej eparchie. Predovšetkým slovenskí gréckokatolíci tam prichádzali v niekoľkých vlnách, z ktorých najdôležitejšie boli v medzivojnovom období, po druhej svetovej vojne a po sovietskej invázii do Československa v roku 1968. Počas mnohých rokov navštevovali títo ľudia rímskokatolícke alebo ukrajinské gréckokatolícke chrámy a popritom zakladali vlastné spoločenstvá. V roku 1957 ukrajinský gréckokatolícky biskup v Toronte vladyka Izidor Borecký vymenoval slovenského redemptoristu Michala Rusnáka CSsR za dekana slovenských farností, ktoré patrili do jeho jurisdikcie. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1964, ho pápež Pavol VI. vymenoval za pomocného biskupa a za vizitátora Slovákov východného obradu v Kanade.

 

Proces cirkevného usporiadania pre slovenských gréckokatolíkov v Kanade sa zavŕšil v októbri 1980, keď pápež Ján Pavol II. zriadil bulou Apostolicae sedis pre všetkých Slovákov byzantského obradu v Kanade Eparchiu sv. Cyrila a Metoda. Súčasne vymenoval pomocného biskupa Michala Rusnáka za sídelného biskupa eparchie. Druhým biskupom Torontskej eparchie bol vladyka John Pazak CSsR a po ňom 15. septembra tohto roka zasadol na torontskú eparchiálnu katedru slovenský redemptorista vladyka Marián Andrej Pacák CSsR.

 

Hranice Prešovskej eparchie
Okrem ekonomickej a politickej emigrácie mala na úpravu hraníc Prešovskej eparchie vplyv aj prvá a hlavne druhá svetová vojna a následné zmeny štátnych hraníc. Vznik Československa v roku 1918, ktorého súčasťou sa stala aj Podkarpatská Rus, a teda aj Mukačevská eparchia, so sebou priniesol aj narušenie organizačnej štruktúry gréckokatolíckych eparchií, keď sa často územie jedného biskupstva rozprestieralo na území dvoch i troch štátov. Po komplikovaných rozhovoroch medzi vatikánskou a československou diplomaciou došlo v roku 1927 k podpisu tzv. Modus vivendi, v ktorom sa Apoštolský stolec zaviazal, že žiadna časť československého územia nebude podriadená ordinárovi, ktorého sídlo je za hranicami československého štátu a súčasne nijaká diecéza nebude presahovať štátne hranice. Pokračovanie diplomatických rozhovorov viedlo k príprave novej organizačnej štruktúry Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. K dvom existujúcim eparchiám v Užhorode a Prešove mala pribudnúť tretia so sídlom v meste Chust. Takto sa mali vytvoriť predpoklady na vznik samostatnej metropolie. Aj keď reálne predpoklady na zriadenie gréckokatolíckej metropolie boli v tom čase už vytvorené, uskutočneniu tohto už dávno chceného zámeru zabránili politické udalosti začínajúce sa Mníchovskou dohodou v roku 1938, ktoré zmenili politické hranice, a druhá svetová vojna.

 

Po obsadení Podkarpatskej Rusi a južnej časti Slovenska maďarskou armádou zostalo na území Slovenska 47 farností Mukačevskej eparchie, pre ktoré Apoštolský stolec zriadil samostatnú apoštolskú administratúru a na jej čelo vymenoval vladyku Pavla Petra Gojdiča OSBM. Farnosti Prešovskej eparchie, ktoré pripadli Maďarsku, ako napríklad Košice, boli spravované miškoveckým exarchom alebo mukačevským biskupom.

 

Praha
Súčasťou pastoračnej starostlivosti prešovského biskupa Gojdiča o svojich veriacich bolo aj zriaďovanie nových farností tam, kam odchádzali gréckokatolíci zo svojich tradičných území východného Slovenska. Jedným z takýchto miest bola Praha, ktorá sa v roku 1918 stala hlavným mestom nového štátu. Počas existencie habsburskej monarchie patrili gréckokatolíci Čiech a Moravy pod jurisdikciu ľvovského metropolitu a táto jurisdikcia nebola po vzniku ČSR oficiálne zmenená. Preto považoval vladyka Pavol za potrebné požiadať o súhlas na vytvorenie novej farnosti v Prahe Apoštolský stolec. Príslušná rímska kongregácia v roku 1935 oficiálne potvrdila založenie novej farnosti, ktorá bola štátom systematizovaná už v roku 1933. Tým sa Prešovská eparchia rozšírila aj na územie Čiech. Zriadením tejto farnosti sa začal dlhodobý proces organizácie Gréckokatolíckej cirkvi na území Čiech a Moravy. Tento proces vyvrcholil po rozdelení Československa, keď najprv vznikol samostatný vikariát Prešovskej eparchie a 13. marca 1996 zriadila Apoštolská stolica samostatný exarchát pre Českú republiku so sídlom v Prahe. Na jeho čele je v súčasnosti Slovák vladyka Ladislav Hučko.

 

Po druhej svetovej vojne
Koniec druhej svetovej vojny a pričlenenie Podkarpatskej Rusi, a teda aj veľkej časti Mukačevskej eparchie k Sovietskemu zväzu zohľadnil aj Apoštolský stolec. Všetkých veriacich byzantského obradu, ktorí sa nachádzali na území celej Československej republiky, podriadil v januári 1946 duchovnej správe prešovského eparchiálneho biskupa. Spolu so 76 farnosťami Mukačevskej administratúry to boli aj štyri farnosti Hajdúdorožskej eparchie. Išlo o samostatnú jednotku – Apoštolskú administratúru Mukačevskej eparchie a Hajdúdorožskej eparchie v Československu. Generálnym vikárom sa stal farár v Rakovci nad Ondavou Anton Tink a osobité postavenie administratúry rešpektoval aj vladyka Pavol Gojdič, keď kňazov, ktorí pochádzali z tohto územia, ordinoval s titulom pre Mukačevskú apoštolskú administratúru a tu boli aj disponovaní. Táto administratúra, na krátko oživená aj po roku 1968, sa stala základom reorganizácie cirkvi v 90. rokoch 20. storočia.

 

Po roku 1968
Otázka reorganizácie Gréckokatolíckej cirkvi, zriadenia nového biskupstva či dokonca zriadenie vlastnej metropolie bola prednášaná aj počas rokov normalizácie. Objavila sa napríklad aj v návrhoch pre československú delegáciu na rokovania s Vatikánom, ktoré sa konali v októbri 1970 v Ríme, ako aj v žiadostiach gréckokatolíckych kňazov z územia apoštolskej administratúry adresovaných Vatikánu.

 

Až rok 1989 umožnil Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku opäť sa slobodne rozvíjať. Po žiadosti vladyku Jána Hirku adresovanej vatikánskym úradom ohľadom zriadenia vlastnej metropolie bol najskôr 21. februára 1997 zriadený Košický apoštolský exarchát na čele s vladykom Milanom Chauturom. Po vymenovaní nového prešovského eparchiálneho biskupa Jána Babjaka v decembri 2002 bola po spoločnom kňazskom dni eparchie a exarchátu zaslaná oficiálna žiadosť o zriadenie gréckokatolíckej metropolie na Slovensku. Táto dávna, minimálne dvestoročná túžba gréckokatolíkov na našom území sa stala realitou 30. januára 2008, keď pápež Benedikt XVI. zriadil na Slovensku vlastnú gréckokatolícku metropolitnú cirkev sui iuris so sídlom v Prešove, povýšil Košický exarchát na eparchiu a zriadil eparchiu v Bratislave.

 

Po reorganizácii Gréckokatolíckej cirkvi v Maďarsku v roku 2015 a v očakávaní jej nevyhnutnej reorganizácie na území Zakarpatskej Ukrajiny – povýšení našej materskej Mukačevskej eparchie na metropolitný stupeň – by sa tak mohla zavŕšiť dlhá cesta gréckokatolíkov historickej Mukačevskej eparchie smerom k potvrdeniu ich vlastnej identity a schopnosti samostatne a zodpovedne spravovať svoje záležitosti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *