Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. (Jn 17, 4 – 5)

(Marcel Pisio) Po vojne už je každý generál. Keď teraz čítame či počúvame Ježišovu veľkňazskú modlitbu, vieme už, ako to všetko dopadlo. Vieme, že Otec oslávil Syna. Radi a v pokoji na toto evanjelium zaspievame: „Sláva tebe, Pane, sláva tebe!“ Ide o to, či slová tejto modlitby vnímame ako oslavu pre svoju bolesť, pre situácie, ktoré sú krížom nášho života. Ježiš sa túto modlitbu modlí pred svojou smrťou. Keď svätý Ján písal toto evanjelium, bolo mu jasné, že sláva Ježiša Krista išla cez jeho kríž. Cez utrpenie a smrť na kríži. Čo teda znamená osláviť Boha? Ježiš svojho Otca oslávil na kríži. Nezaprel svojho Otca. Nezaprel kríž a na svojom kríži sa priznal ku každému z nás.

 

Takto nás aj dnes pozýva k tomuto dôležitému postoju – nezaprieť Boha vo svojom povolaní, v škole, v práci, v manželstve, vo svojich povinnostiach, ale aj v obchode či v autobuse. Často vnímame kresťanstvo iba ako spôsob, ako byť dobrým človekom. Ale aj pohan, aj neveriaci človek môže byť dobrý. Kresťan však rozumie krížu a vie, k čomu ho kríž pozýva. A to je podstatný rozdiel v pohľade na život a na všetky udalosti života. V tom je večný život – aby sme poznali Otca – toto znamená osláviť Boha. Buďme dôslední v zachovávaní slova, tak ho oslávime.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *