PREDSTAVUJEME (Ján Krupa)
Vznik samostatnej gréckokatolíckej rumunskej metropolie v roku 1853 znamenal aj nové pole možností. Ich presadzovaniu však bránila narastajúca maďarizácia aj v cirkevných kruhoch. Zmena nastala po prvej svetovej vojne v roku 1919, keď sa Sedmohradsko stalo súčasťou novovytvoreného rumunského kráľovstva.
Gréckokatolícki národovci
Rumunská gréckokatolícka cirkev prežívala obdobie rozkvetu od polovice 19. storočia, keď z jej radov vyšli mnohí intelektuáli, ktorí propagovali myšlienku jedného rumunského národa a podporovali úsilia, ktoré vyústili do založenia vlastného kráľovstva. Gréckokatolícki vzdelanci mali určujúci podiel na integrácii Sedmohradska do novovzniknutého rumunského štátu, v ktorom gréckokatolíci požívali tie isté práva ako pravoslávni. 5. júna 1930 bola z územia Mukačevskej eparchie vytvorená samostatná rumunská eparchia so sídlom v Marmaroši. Podľa sčítania ľudu v tom roku bolo Sedmohradsko viac gréckokatolícke (31,1 %) ako pravoslávne (27,8 %). V roku 1940 mala Gréckokatolícka cirkev okolo 1,5 milióna veriacich v piatich eparchiách.
Počas komunizmu
Po prevzatí moci komunistami bola únia s Rímom násilne zlikvidovaná v októbri 1948 na synode v meste Cluj-Napoca. Všetci gréckokatolícki biskupi až na jedného neprežili väznenie. Gréckokatolíci boli vyhlásení za pravoslávnych a majetok Gréckokatolíckej cirkvi bol odovzdaný Pravoslávnej cirkvi alebo skonfiškovaný štátom. Gréckokatolícka cirkev potom musela štyri desaťročia pôsobiť ilegálne v podzemí.
Cirkevné reštitúcie
Po páde komunizmu, keď bol v januári 1990 anulovaný dekrét o zrušení cirkvi, došlo k návratu mnohých bývalých gréckokatolíckych kňazov a rodín z pravoslávia do Gréckokatolíckej cirkvi. Už v marci 1990 pápež Ján Pavol II. vymenoval nových biskupov pre všetky gréckokatolícke eparchie v Rumunsku. Boli obnovené tri kňazské semináre a veľmi intenzívne sa pracovalo na obnove pastorácie.
Spočiatku Gréckokatolícka cirkev žiadala vrátenie všetkých budov, čo Pravoslávna cirkev odmietla s odôvodnením, že Gréckokatolícka cirkev má dnes oveľa menej veriacich než v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Ku gréckokatolíkom sa prihlásila zhruba polovica pôvodných veriacich. Príspevkom k zlepšeniu vzťahov medzi cirkvami bola pápežská návšteva Jána Pavla II. v Rumunsku (v r. 1999). Medzičasom sa podarilo založiť zmiešanú dialogickú komisiu.
Súčasná situácia
Rumunská gréckokatolícka cirkev má vo svojej vlasti jednu archieparchiu: Alba Iulia şi Făgăraş a päť eparchií: Oradea, Cluj-Gherla, Lugoj, Maramureş a Bucureşti (Bukurešť) s celkovo 492 458 veriacimi. Eparchia v Bukurešti vznikla v roku 2014 odčlenením z archieparchie Alba Iulia şi Făgăraş. Okrem Rumunska má táto cirkev od roku 1987 jednu eparchiu aj v USA, v Cantone (štát Ohio) so 6 200 veriacimi.
V roku 2005 pápež Benedikt XVI. povýšil Rumunskú gréckokatolícku cirkev sui iuris na väčšiu arcibiskupskú cirkev. Väčším (vrchným) arcibiskupom je kardinál Lucian Mureșan (* 1930), ktorý spravuje archieparchiu Alba Iulia şi Făgăraş. V pápežskej ročenke Annuario pontificio 2017 je uvedené aj to, že Rumunská gréckokatolícka cirkev má celkovo sedem biskupov, 1 240 farností, 838 svetských a 44 rehoľných kňazov, 65 rehoľníkov a 327 rehoľníčok, 8 stálych diakonov a 259 seminaristov.
