Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. (Mt 9, 27)

(Martin Krajňák) V múzeu na predajnej výstave sa stretli dvaja neznámi páni. Hľadiac na obraz neznámeho autora začali spolu komunikovať. Prvý umelecké dielo nepochopil a len sa uškŕňal, posudzoval a tvrdil, že „mazanica“ nemôže mať tisícovú cenu, aká je napísaná pri obraze. Ten druhý s tvrdením prvého nesúhlasil. Napriek tomu, že celkom nepoznal význam diela, uznanlivo tvrdil, že sa mu páči. Po hodnej chvíli obraz kúpil, odniesol domov a hľadal informácie. Dal do novín inzerát a očakával, že sa niečo dozvie. Po niekoľkých mesiacoch získal aké-také informácie a hodnota obrazu sa stala preň nevyčísliteľná.

 

Slepci hľadajúc riešenie svojej situácie počúvajú o Dávidovom synovi, ktorý uzdravuje. Počuli o ňom veľa, veď všetci o ňom hovoria. Jedni sa vysmievajú a hovoria o posadnutosti, iní o veľkom prorokovi. Čo je pravda? Ježiš odchádzajúci z mesta počuje: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ Ani ho nepoznajú, len o ňom počuli. Tak veľmi túžili po uzdravení. A prišla príležitosť. S odhodlaním začali volať: „Pomôž nám!“

 

Syn Dávidov, chceme vidieť tvoju tvár, zažiť dotyk uzdravenia. Aj my sme už o Ježišovi počuli. Možno s ním máme aj skúsenosť. Nestačí sa naň len pozerať ako na obraz v múzeu či sedieť mlčky na okraji cesty. Volaním na Božieho Syna môžeme i my začať poznávať jeho tvár, odkrývať nepoznané. Vziať si ho domov a skúmať jeho veľkosť, v Božom slove sa nadchýnať jeho prítomnosťou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *