Nebuďte ustarostení… (Mt 6, 25)

(Peter Kačur) Človek ako osoba je odjakživa niekomu priradený. Každý z nás má svoju matku a otca. A nikto nemôže mať dvoch otcov a dve matky. Takto to jednoducho funguje. Presne o tom hovorí Ježiš, keď nám pripomína, že nemôžeme slúžiť dvom pánom. Môžeme patriť Bohu a potom sme jeho deťmi alebo sme závislí od mamony a sme jej otrokmi. Kto nevie, že je Božím dieťaťom, a dovolí, aby jeho život bol závislý od vecí, hromadí si poklady na zemi. Takýto človek bude žiť v tme a celé jeho telo bude v tme. Kto si je však vedomý svojho Božieho synovstva, ten si hromadí poklady v nebi. Potom bude jeho oko čisté a vo všetkom uvidí toho, kto ho miluje. Ak toto pochopíme, môžeme si uvedomiť pravdivé slová Ježiša, ktoré sa nám môžu zdať príliš ľahkovážne – o nič sa nestarajte. Práve tieto slová znamenajú vložiť svoj život do Otcových rúk a začať byť slobodnými od všetkých starostí.

 

Ale ako je to možné? Veď máme svoje rodiny a potrebujeme sa o ne postarať. Máme svoje plány a túžby a chceme, aby boli naplnené. Ako je vôbec možné o nič sa nestarať? Ustarostenosť nám nedovoľuje sústrediť sa na prítomnosť, ale upriamuje našu pozornosť na budúcnosť. Aj budúcnosť sa raz stane prítomnosťou, ale až zajtra. Izraeliti na púšti zmýšľali podobne ako my. Boh im zosielal pokrm každý deň a ich jedinou starosťou bolo, aby si ju uskladnili aj na ďalšie dni. Manna sa pokazila. Toto je obraz života. Každý deň dostávame ako dar. A v tomto dni dostávame všetko, čo potrebujeme. Ježiš nám dnes nehovorí, aby sme sa prestali starať. Varuje nás pred ustarostenosťou, ktorá bude stáť pred dôverou v jeho prozreteľnosť. Sv. Ignác z Loyoly nám dáva radu: „Všetko rob tak, ako by to záviselo od teba, ale pritom si buď vedomý, že všetko závisí od Boha.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *