Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ…“ (Mk 9, 17a)

(Marek Horňák) Zo školských čias si pamätáme na učiteľov, ktorí k nám boli dobrí. Zvlášť si pamätáme na tých, ktorí od nás veľa vyžadovali, až nám to prekážalo. Dnes sme ale radi, že sme sa pri nich tak veľa naučili. Otec posadnutého chlapca nazýva Ježiša učiteľom. Iste o ňom už veľa počul, ale teraz ho konečne vidí z tváre do tváre. A vidí, čo dokáže mocou lásky – vyháňa démona, ktorý spôsobil jeho synovi mnohé choroby. Bola to poriadna lekcia pre otca, chlapca, dav ľudí, ale hlavne pre apoštolov.

 

Všetci chodíme do Kristovej školy lásky. Učíme sa tam žiť podľa Božích prikázaní a spoznávame dobro a lásku, no z času na čas prichádza aj nejaká tá skúška. Stane sa, že z nej niekedy prepadneme. Je to vo chvíľach, keď nevieme odpustiť, rozdeliť sa, nájsť si čas na druhých či na modlitbu, keď myslíme viac na seba, keď chceme mať ľudí okolo seba na svoj obraz… Dnešný svätý, prepodobný Ján, je nádherným príkladom žiaka, ktorý zvládol nielen vysokú školu, ale doktorát v Kristovej škole lásky, nasledovania a dôvery. Napísal príručku duchovného života zostavenú na spôsob rebríka vedúceho do neba, ktorý videl starozákonný patriarcha Jakub. Takto mu v kondáku spievame: „Svojou knihou, premúdry, prinášaš náuky sťa nevädnúce plody. Sladkosťou napĺňaš srdcia tých, čo ich vnímajú s triezvosťou, blažený. Veď rebrík dvíha duše uctievajúcich ťa s vierou od zeme k nebeskej a trvalej sláve.“
Učiteľ, som pripravený, aby si ma viedol cestou viery a lásky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *