Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo. (Lk 19, 10)

(Slavko Ganaj) Mýtnik Zachej z Jericha je synonymom ľudských protirečení. Bol hlavný (mýtnik), a predsa bol malej postavy… Bol bohatý, a predsa potreboval pomoc planého figovníka. Bol hriešny, a predsa túžil vidieť Krista. Bol chamtivý, a predsa s Božou pomocou je ochotný sa všetkého vzdať. Na ňom jasne vidno, že všetko, čo pokladáme za vzácne, je zoči-voči Kristovej odpúšťajúcej a starostlivej láske ničím a sme schopní to zanechať pre perlu lásky, ktorú nám ponúka.

 

Zachejov príbeh nás však učí, že ak nepohliadneme na Krista prechádzajúceho cez naše mesto v zástupoch ľudí, ktorých denne stretávame, zakrpatieme na svojej mýtnici a nič sa v našich životoch nezmení. Pre svoju chamtivosť i egoistické zameranie nastálo ostaneme odmietaní druhými, ktorých sa tiež ešte nedotklo Kristovo milosrdné zvolanie, aby mu otvorili dom svojej duše. Pritom Kristus chce prísť do domu každého človeka, nikoho vopred neodstavuje. Práve toto podnietilo Zacheja k tomu, že na výzvu Kristovej lásky vypratal dom svojej duše od naviazanosti na materiálne statky a prijal absolútnu Kristovu lásku, ktorá ho tak rozpálila, že už nič viac nepotreboval. Takto sa aj hriešny človek Zachej pripojil k zástupu blahoslavených podľa Kristovej reči na vrchu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *