Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho… (Mt 1, 1)

(Erich Eštvan) V evanjeliách máme dva rodokmene. Matúšov a Lukášov. Matúš chce ukázať, že Ježiš je Abrahámovým a Dávidovým potomkom, ktorého Boh prisľúbil a poslal na spásu ľudu, a končí až pri Jozefovi, Máriinom mužovi. Lukáš, ktorý pochádzal z pohanstva, chce povedať, že Ježiš prišiel spasiť všetkých, nielen Židov, preto začína Jozefom, Máriiným mužom, a zostupuje cez Dávida, Abraháma až po Adama, teda spoločného otca Židov i pohanov. Ak ich podrobne čítame, zistíme, že je tam aj viac rozdielov či nezrovnalostí. No veríme, že tam nie sú nadarmo. Možno nám Boh chce aj takto dať najavo, že pre nás je vždy osožnejšie konať podľa toho, čo sme už z jeho zjavenia pochopili, ako mudrovať nad tým, čo pred nami nechal utajené. Medzi ďalšie záhady Kristovho rodokmeňa patrí aj okolnosť, že sa tam stretávame s menami, ktoré nemajú dobrý cveng. Prečo? Nevieme. No ak ich sem Svätý Duch nechal zaznamenať, mal na to iste dobrý dôvod.

 

Povedľa zmienených veľkých hriešnikov sa v Kristovom rodokmeni objavujú aj veľkí spravodliví kajúcnici. Po chamtivcoch a násilníkov sa objavuje spravodlivý Jozef. Po smilných a cudzoložných ženách prichádza prečistá Bohorodička Mária. Z celého je tak zrejmé, že celý proces, ktorým sa prostredníctvom vekov Ježiš dostával na svet, by sa mal denne udiať v každom z nás. To, čo je v nás hriešne, by malo vymierať, aby rodokmeň mohol po Kristovi pokračovať naším menom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *