A kto je môj blížny? (Lk 10, 29)

(Marcel Pisio) Obyvatelia jedného mesta zabili svojho panovníka, lebo bol k nim veľmi zlý a týral ich. Urobili to tak, aby nebolo jasné, kto konkrétne ho zabil. Sudca sa pýta: „Kto ho zabil?“ Oni spoločne odpovedajú: „Všetci a nikto.“ Dnes rovnako nikto nechce byť zodpovedný za umieranie nevinných ľudí, za krízu s migrantmi, za vraždenie nevinných detí, za hlad vo svete. Ľahko aj my povieme: „Kto je za to zodpovedný – všetci a nikto.“ Kultúra blahobytu nás to tak naučila. Stali sme sa necitlivými voči utrpeniu alebo ťažkej situácii druhých, nezaujíma nás to, nie je to naša vec.

 

Prechádzame možno každý deň okolo tých chudákov, poľutujeme ich v duchu a ďakujeme Bohu, že nás niečo také nestretlo. Veď kým nejde o kohosi blízkeho, z rodiny, krajana či známeho, tak načo by som sa o to zaujímal. Preto dnes potrebujeme nanovo odpovedať na otázku, kto je môj blížny. Vidieť v pravde, čí blížny môžem byť ja. Tu a teraz. Nie potom, keď na tom budem lepšie s časom, s nervami, s peniazmi, s pochopením. Tu a teraz sa deje toto podobenstvo. Obraz pomoci a záchrany je totiž obrazom o mne. To ja ležím na kraji cesty zbitý, okradnutý a doráňaný a tam sa pri mne Pán zastavuje a zachraňuje ma. Jeho slovo a sviatosti, to je víno a olej na moje rany. On zaplatil vopred svojím životom. Postaral sa o mňa. Vracia mi všetko, o čo ma hriech okradol. V jeho milosrdenstve a láske spočíva moje uzdravenie. Vracia mi pôvodnú krásu svojho obrazu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *