Z LISTU PANNE, KTORÁ KLESLA (1)
Teraz je čas volať slovami proroka a povedať: „Kto dá mojej hlave zdroj vody a mojim očiam
prameň sĺz, aby som oplakával zabitých dcéry môjho ľudu?“ (Jer 8,23) Hoci ich halí hlboké ml-
čanie, hoci ležia raz navždy ohlušení hrozným úderom a smrteľná rana ich obrala aj o vnímanie
vlastnej bolesti, my napriek tomu nemáme prejsť bez sĺz pomimo nich, ako ležia v žalostnom
páde. …
Teraz si odhodila ono vzácne imanie, ktoré si bolo treba neochvejne brániť, aby si ho vymenila
za chvíľkovú rozkoš, ktorá síce istý čas pohládza hrdlo, neskôr však zistíš, že je horkejšia ako
žlč. …
K tomu dodajme: „Či kto padne, nepovstane? Či kto sa odvráti, nenavráti sa?“ (Jer 8, 4) …
Akiste veľa toho nájdeš v božskom Písme, čo pomáha odvracať zlo, veľa, čo účinkuje ako liek,
ktorý vedie zo záhuby k záchrane. Sú tam poučky, ktoré sa týkajú pokánia a odpustenia hriechov.
Sú tam nespočetné príklady obrátenia: drachma, ovca, syn, ktorý prehajdákal svoj životný
podiel s pobehlicami, ten, ktorý bol stratený a našiel sa, mŕtvy bol a znova ožil. (Lk 15, 4 – 7,
8 – 10, 11 – 32)
(sv. Bazil Veľký: Povzbudenie mladým, Listy 1 (r. 357 – 374))