(Stanislav Činčár) Pozvánka na svadbu poteší. Zvlášť, ak nás pozýva blízky človek. Vtedy robíme všetko preto, aby sme mohli prísť. Kupujeme šaty aj nejaký dar. Takto chceme zdieľať radosť a vyjadriť to, že si vážime jeho pozvanie. Niečo podobné robí Boh. Každého pozýva na svadbu. Všetkých volá do nebeského kráľovstva. Robí všetko preto, aby sme tam mohli prísť. Dáva nám sviatosti, svoje Slovo, Eucharistiu. No my nie vždy jeho pozvanie prijímame. Vyhovárame sa, že dnes nemáme čas, máme iné povinnosti, záľuby, že možno nabudúce, zajtra, na Vianoce, na dôchodku… Nepodobáme sa vtedy ľuďom, ktorí odmietali pozvanie na svadbu?
Boh nám stále dáva čas. Preto využime každý deň, ktorý nám dáva. Nepremeškajme ani chvíľu. Nech je každodenná modlitba naozajstným rozhovorom s Bohom. Spoznávajme v Božom slove to, ako Boh koná a aký naozaj je. Nech je Eucharistia našou posilou a pomáha nám na ceste do nebeského kráľovstva.
Svadba je veľká udalosť. No nebeské kráľovstvo, to je večná radosť s Bohom. Nikdy sa neskončí. Stojí za to, aby sme urobili aj z našej strany všetko, aby sme túto radosť s ním zažívali.