PREDSTAVUJEME (Andrej Škoviera) Pod označením Chiesa Rutena, teda Ruténska alebo Rusínska cirkev, sa dnes v pápežskej ročenke Annuario Pontificio uvádzajú tri cirkevné jednotky – Pittsburská metropolia v USA (s podriadenými eparchiami Parma, Passaic a Phoenix), Mukačevská eparchia a Apoštolský exarchát v Českej republike. Z hľadiska cirkevnej správy pritom ide o tri nezávislé celky, ktoré spája de facto len spoločná genéza.
Kto sú Ruténi
Latinský pojem Ruthenus je obsahovo širší ako slovenský pojem Rusín v jeho aktuálnom chápaní. V minulosti zahŕňal východných Slovanov z rozličných území, napríklad aj z dnešnej Ukrajiny, Bieloruska či Litvy a jeho motivácia bola viac konfesionálna ako etnická. Na začiatku novoveku sa v oficiálnych dokumentoch Rímskej kúrie pojem Ecclesia Ruthena, resp. natio Ruthena (Ruténska cirkev, ruténsky národ) používal pre Kyjevskú metropoliu a jej veriacich.
Najstaršia, ale hierarchicky nie najvyššia
Najstaršou z troch cirkevných jednotiek tvoriacich Ruténsku cirkev je Mukačevská eparchia, ktorá dala zrod mnohým ďalším biskupstvám, ba aj metropoliám, sama však vinou historických okolností ostala iba na stupni eparchie. Mukačevská eparchia je pritom podľa štatistík počtom veriacich väčšia ako celá Koptská katolícka cirkev či Sýrska katolícka cirkev, ktoré sú patriarchálnymi cirkvami.
Pittsburská eparchia bola zriadená až v 20. storočí (v r. 1924 ako exarchát, v r. 1963 povýšená na eparchiu, v r. 1977 bola zriadená metropolia). Ešte neskôr vznikol exarchát v Prahe (13. marca 1996) ako dôsledok rozdelenia Česko-Slovenska (1. januára 1993). Český exarchát bol pritom zriadený vyčlenením z Prešovskej eparchie, jeho pričlenenie k Ruténskej cirkvi je teda paradoxom.
Cyrilo-metodský pôvod?
Mnohí by v Mukačevskej eparchii radi videli jedno z Metodových sufragánnych biskupstiev z veľkomoravských čias. Pre takéto odvážne tvrdenia však chýbajú listinné doklady či aspoň solídne písomné, alebo materiálne indície. Zdá sa, že prítomnosť byzantského obradu na území Mukačevskej eparchie je výsledkom troch rôznych vplyvov: priameho cyrilo-metodského dedičstva, nepriameho cyrilo-metodského dedičstva (sprostredkovaného cez Bulharsko, Moldavsko a Kyjevskú Rus) a takých vplyvov, ktoré nemali ani sprostredkovaný súvis s cyrilo-metodskou misiou (priame vplyvy z Byzancie). Tieto tri vplyvy pritom pôsobili paralelne a v harmonickej súčinnosti.
Sprostredkovaný cyrilo-metodský vplyv začína dominovať od polovice 14. storočia, keď z juhovýchodu a východu masovo prichádzajú kolonizátori, ktorí osídľovali pusté, najmä hornaté oblasti, pričom dostávali daňové úľavy, ktorými sa ich zemepáni snažili prilákať na svoje majetky. Toto osídľovanie nazývané valašská kolonizácia alebo kolonizácia na valašskom práve výrazne posilnilo prítomnosť byzantského obradu vo vtedajšom východnom Uhorsku, pričom kolonizátori neboli v spoločenstve s Katolíckou cirkvou.
Štefan z Vrbovca píše v roku 1514, že v Uhorsku žijú Ruténi a Bulhari byzantského obradu, pričom „niektorí sú katolíci a iní zase heretici“. Ešte pred začiatkom valašskej kolonizácie, na konci 13. storočia, sa spomínajú na Spiši dvaja vysokí cirkevní hodnostári (biskup a prepošt) byzantského obradu. Veriaci byzantského obradu na Spiši patrili pod správu Spišského prepošstva, z čoho vyplýva, že boli katolíci. Až za Márie Terézie boli tieto farnosti definitívne začlenené pod správu mukačevského biskupa. Z toho môžeme usudzovať, že pri počiatkoch dejín Ruténskej cirkvi stáli aspoň dve skupiny veriacich s rozličnou genézou.
