(Vlastimil Bajužik) V zástupe pri Ježišovi zavládlo nadšenie. Nie prvýkrát zástup žasol, aká je to moc. Opäť je medzi nimi zázračný lekár. Dnes azda iba pohanský stotník nepozeral len očami. Srdcom videl a vierou spoznal Boha. V pokore, vediac, že je príslušníkom kráľovského dvora, pokladá sa za nehodného privítať ho vo svojom dome. Potrebujeme vieru a srdce stotníka, aby mohlo prísť uzdravenie cez tajomstvo pokánia a Eucharistie do nášho života. Nemôžeme sa spoliehať na to, že sme vyznávačmi pravej viery. A keď je to tak, monopol na spásu nemáme. Do Božieho kráľovstvá nás môžu predísť aj pohania. Naša spása závisí od viery, ktorá sa vyjadruje skutkami. Tu si všimnime stotníka. Len čo objavil v Kristovi Boha, podľa toho sa k nemu správa. Pane, nie som hodný tvojej osobnej návštevy, ale ako Boh povedz iba slovo. Slovo, ktoré sa stalo telom. Slovo, ktoré ma moc aj v našich životoch urobiť zázrak. Zázrak obrátenia, zázrak odpustenia, zázrak vzkriesenia. A to len preto, aby sme žili. Zo svojej viery a skutkov viery. V jeho slove a jeho láske raz naveky.