Najväčšie mariánske baziliky

SLOVO NA TÉMU (František Dancák) Dôležitú úlohu pri uchovávaní duchovnej sily a kresťanskej viery zohrávali a zohrávajú aj dnes mariánske pútnické miesta. Mnohí ani netušia, že iba na európskom kontinente sa nachádza viac ako sto známych i menej známych pútnických miest. Má ich každá krajina, kam veriaci radi putujú, aby tam obnovovali svoj duchovný život. Osobitné miesto majú mariánske svätyne.

Fatima – oltár sveta
Týmto krásnym menom nazval Fatimu, jedno z najvýznamnejších mariánskych pútnických miest sveta, pápež Pavol VI., keď ju navštívil 13. mája 1967 pri príležitosti 50. výročia fatimských zjavení ako prvý pápež.
Fatima je malá dedina v diecéze Leiria, severovýchodne od hlavného mesta Portugalska Lisabon. Práve tu, v Údolí mieru (Cova da Iria), sa Panna Mária zjavila malým pastierikom Lucii, Hyacinte a Františkovi. K prvému zjaveniu došlo počas prvej svetovej vojny 13. mája 1917. Takto sa im zjavila šesťkrát – od 13. mája do 13. októbra 1917.
Už o dva roky postavili na mieste zjavenia malú kaplnku ako dar nábožnej ženy Márie dos Santos Carreirovej. Túto prvú kaplnku, ktorú zrúcali výbušninami 6. marca 1922, nahradili väčšou stavbou, aby stačila pre stále rastúci počet pútnikov. V roku 1928, dva roky pred oficiálnym uznaním zjavení zo strany Cirkvi a pred povolením verejného kultu fatimskej Panny Márie, sa arcibiskup z veľkého mesta Evora v južnom Portugalsku podujal vybudovať skutočný chrám. Práce trvali viac ako dvadsať rokov. Nový chrám slávnostne posvätil lisabonský patriarcha kardinál Manuel Cerejeira 7. októbra 1953. V nasledujúcom roku pápež Pius XII. povýšil chrám na baziliku.
Fatimskú baziliku postavil Pardal Monteiro. Je to moderná stavba, nad ktorou dominujúco vyčnieva majestátna veža. V jednoduchom vnútri krytom pozdĺžnou klenbou sa nachádza hlavný oltár, okrášlený obrazom so scénou zjavenia a osobnosťami, ktoré sa viažu k úcte fatimskej Panny Márie. Pestré farebné okná rozprávajú o dejinách fatimského posolstva a znázorňujú výjavy z loretánskych litánií. Kolosálna veža, 65 metrov vysoká, sa mohutne vyníma z priečelia baziliky. Vo výklenku nad hlavným vchodom sa nachádza socha Panny Márie, dielo amerického kňaza Tomáša Mc Glynna OP. Pred bazilikou sa rozprestiera obrovská esplanáda uzavretá na bokoch dvoma stĺporadiami, pod nimi vynikajú zastavenia krížovej cesty. Voľné priestranstvo pred bazilikou je dvakrát väčšie ako Námestie svätého Petra v Ríme a môže pojať okolo milión ľudí.
Nad námestím dominuje pomník Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu vo forme stĺpu so sochou Krista Pána a obrovský kríž, postavený pri príležitosti Svätého roku 1950.
Ružencová bazilika, ktorá bola postavená na mieste zjavení, priťahuje veriacich celého sveta. 12. mája 1982 do Fatimy zavítal aj Ján Pavol II., aby sa poďakoval za to, že prežil predchádzajúci útok na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne rok predtým. Vtedy 13. mája 1981 ho na námestí postrelil turecký atentátnik Ali Agca. Pútnici sem prichádzajú s hlbokou dôverou a vrúcnou láskou v srdciach pokloniť sa pred majestátom Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorá sa zjavila na týchto miestach, aby svojím posolstvom priviedla ľudstvo k modlitbe a k úprimnému pokániu, ničím nenahraditeľných na ceste k spáse. Osobitne v tomto roku 2017, v ktorom si pripomíname 100. výročie fatimských zjavení.

Santa Maria Maggiore
Bazilika Santa Maria Maggiore, baroková sakrálna stavba, jedna zo štyroch tzv. patriarchálnych bazilík. Je tiež jedným zo siedmich tzv. pútnických kostolov, ku ktorým už od raného stredoveku putovali veriaci prichádzajúci do Ríma. Je jedinou bazilikou, ktorá si aj napriek niekoľkým novším rekonštrukčným zásahom dodnes zachovala pôvodný vzhľad i charakter.
Tento najväčší a najvýznamnejší mariánsky kostol v meste je známy pod štyrmi menami: okrem najpoužívanejšieho názvu Santa Maria Maggiore (Panna Mária Väčšia) sa tiež označuje ako Santa Maria della Neve (Panna Mária Snežná), Basilica Liberiana (podľa stavebníka pápeža Libéria) a Santa Maria ad presepem (Panna Mária s jasličkami – podľa fragmentu Ježišových jasličiek z Betlehema uložených pod hlavným oltárom). Hoci sa nachádza na rovnomennom námestí (Piazza Santa Maria Maggiore) talianskeho hlavného mesta, je exteritoriálnou súčasťou štátu Vatikán.
Podľa tradície sa tu 5. augusta 356 pápežovi Libériovi vo sne zjavila Panna Mária a prikázala mu vybudovať kostol na mieste, kde na druhý deň napadne sneh. Údajne sa tak stalo na pahorku Esquiline, kde ležal sneh naznačujúci pôdorys budúceho kostola. Preto dal Libérius na tomto mieste položiť základný kameň budúceho kostola, zasväteného Panne Márii Snežnej. Každoročne si 5. augusta veriaci pripomínajú túto udalosť bohoslužbami. Táto udalosť je vyobrazená na stredovekých, viackrát retušovaných mozaikách, ktoré môžeme obdivovať v stĺpovej chodbe.
Fasáda má päťosový portikus, na poschodí ukončený tromi veľkými arkádami vytvárajúcimi loggiu; vyvoláva ľúbivý efekt. Na pravej strane baziliky dominuje najvyššia veža (zvonica) v Ríme (výška 75 m), postavená v románskom slohu.
V portiku s piatimi veľkými otvormi je niekoľko vstupných brán. Prvá vľavo je svätá brána, ktorá sa slávnostne otvára iba v jubilejných rokoch, podobne ako sväté brány ostatných bazilík.
Trojloďový interiér baziliky ponúka veľkolepý pohľad nádhery a elegancie. Celkom vzadu, pod víťazným oblúkom, stojí veľký baldachýn, nesený štvoricou vzácnych porfýrovaných stĺpov. Strop bol pozlátený prvým zlatom dovezeným z Ameriky. Pozdĺž stien hlavnej lode vidno sériu mozaík zobrazujúcich rozličné scény Starého zákona. Všetky mozaiky pochádzajú z 5. storočia a vynikajú svojou mimoriadnou krásou, hraničiacou s výnimočnosťou.
Pred hlavným oltárom, za kovovou mrežou sa nachádzajú slávne relikvie betlehemských jasličiek. Ide o päť kusov častí jasličiek, do ktorých bolo dieťa Ježiš uložené po narodení. Cenné relikvie sú uzavreté v striebornej urne. Oproti sa nachádza veľká socha modliaceho sa pápeža Pia IX. Na hlavnom oltári je pod veľkým baldachýnom sarkofág, kde sú uložené kosti sv. evanjelistu Matúša.
V ľavej bočnej lodi je Kaplnka pápeža Pia V. – najkrajšia a najbohatšia z barokových kaplniek v Ríme. Nachádza sa v nej vzácny zázračný obraz Panny Márie s dieťatkom s názvom Salus populi Romani (Spása rímskeho ľudu). Je to byzantská ikona na dreve, namaľovaná asi v 6. storočí. Rímsky ľud sa k nej utiekal v ťažkých časoch a uctieval si ju ako svoju ochrankyňu. V roku 590 zúril v Ríme mor. Pápež Gregor nariadil na deň Vzkriesenia nosiť po uliciach tento obraz Panny Márie. Kamkoľvek sa obraz dostal, nákaza zmizla.
Svätý Otec František pred každou zahraničnou cestou prichádza pred obraz, aby vyprosil ochranu Panny Márie na plánovanú cestu. Rovnako sa po skončení každej zahraničnej cesty prichádza poďakovať.
V pravej bočnej lodi neďaleko vchodu je krstná kaplnka, v ktorej bola v roku 1998 odhalená pamätná tabuľa sv. Cyrila a Metoda na pamiatku schválenia staroslovienčiny ako liturgického jazyka pápežom Hadriánom II. v roku 868. Jej autorom je Slovák, akademický sochár Marián Polonský. V bazilike sa totiž odohrala udalosť významná aj pre nás Slovanov. Keď v roku 867 prišli do Ríma sv. Cyril a Metod, aby vyžiadali povolenie u pápeža slúžiť sväté liturgie v staroslovienčine, reči našich predkov, práve v tejto bazilike pápež Hadrián II. slávnostne schválil používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka (po latinčine, gréčtine a hebrejčine). Tu sa prvýkrát slávila svätá liturgia v reči našich predkov.
Múzeum sa nachádza pod bazilikou a skladá sa z ôsmich miestností, ktoré sú tematicky usporiadané: od histórie baziliky po osobnosti, ktoré mali v živote baziliky dôležitú úlohu.
Pred bazilikou stojí nádherný korintský stĺp, ktorý bol pôvodne časťou Konštantínovej baziliky na rímskom fóre. Na toto námestie ho dal premiestniť pápež Pavol V. Na jeho vrchol umiestnili bronzovú sochu Panny Márie a pri päte stĺpa sú vyryté slová: „Zasvätil ho Panne, prameňu pokoja.“

Loreto
Loreto – pôvodne vrch v neobývanom kraji Talianska (kraj Picénum, 24 km od Ancony). Rástol na ňom divý vavrín, vytvárajúci vavrínový háj. Vavrín je po latinsky laurea. Vrch s vavrínovým hájom bol majetkom panej nazývanej Laureta. Aj z jej mena toho istého základu ako lauretum mohol vzniknúť názov mesta. Z latinského lauretum – Laureta je ľudové Loreto, najprv názov hája, neskôr mesta.
Už okolo roka 1100 bol v Lorete mariánsky chrám, ktorý sa stal vyhľadávaným pútnickým miestom. V roku 1204 preniesli do Loreta z Trsatu v Dalmácii zázračný mariánsky obraz, portrét Božej Matky, a nazaretský domček.
Podľa J. Kútnika Šmálova (Litánie Loretánske, 2003) prvá písomná správa o prenesení posvätného nazaretského domčeka je až z rokov 1465 – 1473. Pripisuje sa Petrovi Teramanovi, duchovnému správcovi loretánskej pútnickej svätyne. Odvoláva sa v nej na starú miestnu tradíciu. Tak vlastne legendárnosťou nahrádza historickosť.
Na vzniku loretánskej Santa casa mali účasť tri faktory: túžba po relikviách Panny Márie, legendy o nich a snaha nájsť predmet pre skonkretizovanie kultu Panny Márie. Ako sa stavali betlehemy, krížové cesty, kalvárie, tak sa postavil aj nazaretský domček Svätej rodiny, aby sa okolo neho sústreďoval mariánsky kult. Teda Loreto ako historický fakt (staré mariánske pútnické miesto) treba rozlišovať od Loreta ako legendy (Santa casa). Tu treba poznamenať, že františkán Prosper Viand ju v roku 1938 archeologicky preskúmal a konštatoval, že nemôže byť pôvodným nazaretským domčekom. Loreto ako legenda bolo iba vonkajším podnetom na vnútorný zážitok.
To, čo Loreto predstavuje nábožensky, je fakt viery vo vtelenie Božieho slova a v Božie materstvo Panny Márie. A tento fakt sa ani priamo, ani nepriamo neviaže na nijakú stavebnú pamiatku, aj keby bola dokázateľne autentická. Nie je podmienený nijakou relikviou ani nie je od nej závislý, aby stál alebo padol podľa toho, či relikvia je, či nie je autentická. Pravosť relikvie je otázkou histórie a archeológie, nie viery.
Dnes kaplnka stojí uprostred veľkej baziliky, s ktorej výstavbou sa začalo v roku 1476. Mramorové obloženie okolo Svätého domu nahradilo jednoduché tehlové steny, vymurované ľuďmi z obce Recanati (začiatok 14. stor.).
Čierna socha Panny Márie bola vyrezaná podľa návrhu E. Quatriniho v roku 1922 L. Celanim z libanonského dreva pochádzajúceho z vatikánskych záhrad. Nahradila tak pôvodnú sochu zničenú pri požiari v roku 1921. Čierna Madona je zaodetá do nádherného rúcha, matka aj dieťa majú na hlave koruny.
Interiér baziliky je v tvare latinského kríža (93 x 60 m). Má hlavnú loď a dve bočné, ktoré sú od nej oddelené dvanástimi stĺpmi. Srdcom interiéru je Svätý dom.
Vo výklenkoch baziliky sú kaplnky jednotlivých národov s prekrásnymi freskami. Slovanská kaplnka predstavuje maľby Biagia Biagettiho zobrazujúce výjavy zo života sv. Cyrila a Metoda, apoštolov slovanských národov.
V roku 1554 prišli do Loreta jezuiti, ktorí horlivo šírili úctu k Svätému domu a už skôr jestvujúce loretánske litánie. Vďaka nim vznikli v mnohých krajinách napodobneniny loretánskej kaplnky (Loreta) s vlastnými púťami. Na Slovensku je to Bratislava (2), Kremnica, Levoča, Nitra, Prešov, Skalica a Žilina.
V priebehu storočí sa Loreto stalo obľúbeným cieľom pútnikov. Známymi pútnikmi boli napr. básnik Torquato Tasso, filozof René Descartes a pápež Pius IX., ktorý sem putoval z vďačnosti, že bol vyliečený z epilepsie a mohol prijať kňazské svätenie. Pápež Ján XXIII. putoval do Loreta 4. októbra 1962. Na púť do Loreta prišiel 8. septembra 1979 aj pápež Ján Pavol II.
Svätá rodina z Nazareta je vzorom a strážcom všetkých kresťanských rodín. Preto vzývajú Pannu z Loreta ako patrónku svojich rodín a domovov.
Loreto sa v priebehu stáročí stalo obľúbeným pútnickým miestom, ktoré navštevujú milióny pútnikov z celého sveta. Svätý dom ako významná relikvia je pre pútnika príležitosťou i pozvaním meditovať o jej hlbokých biblicko-teologických duchovných posolstvách, zameraných na tajomstvo vtelenia a zvestovania spásy ľudstva.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *