(Vlastimil Bajužik) Boh vie, čo potrebujeme. Sme jeho stvorením, jeho dielom. V Starom zákone je veľmi citlivý na svoj majestát. Preto neraz pripomína neposlušnému Izraelovi svoju moc, silu a veľkosť. Boh Nového zákona skôr opačne. Zjavuje sa ako slabé a bezmocné dieťa, ako porazený a na kríž pribitý zločinec. Robí to preto, aby získal naše srdce, dôveru a s ňou plnú oddanosť jeho kráľovstvu, ktoré nie je z tohto sveta. Hľadajme najprv to, čo potrebuje naša duša, nepochybujme o jeho dobrote a stálej láskavej starostlivosti o všetky detaily nášho života. Neurážajme ho nedôverčivým strachom o budúcnosť, čo budeme jesť, piť, čo si oblečieme! K spokojnosti nech nám stačí vedomie, že máme milujúceho Otca, ktorý vie, čo potrebujeme. Rastliny a zvieratá majú všetko, lebo sa o ne stará Boh. My sa chceme o seba postarať sami, a preto umierame po všetkých kontinentoch od hladu. To je Božia lekcia za našu nedôveru a nezáujem o jeho kráľovstvo. A ak je niekde hojnosť a až presýtenosť, kde sa hriešne plytvá, vzniká nervozita, závisť, nepokoj a vojna. Ďalšou chybou, ktorou urážame Boha, je, že si myslíme, že utrpenie nepatrí medzi prejavy jeho láskavej starostlivosti, akoby tá skutočnosť, že nás všetci bijú a strkajú, bola dostatočným dôkazom toho, že Boh na nás zabudol. Nezabudol! On nás živí a požehnáva. Berie nás do náručia a každodenne nás sprevádza svojou milosťou ako milujúci Otec do svojho domu.