PRÍBEH (Marta Gromošová) Niektoré deti prichádzajú na svet rovno v puberte. Nemyslím tým maloleté matky, ale osobnosti, ktoré priam od narodenia prejavujú veľmi výrazne vlastný názor, pomerne nahlas deklarujú osobnú nespokojnosť a obmedzenia vyjadrujú tiahlym revom do dvoch sekúnd po zaznamenaní diskomfortu na vlastnom tele. Ústna ľudová slovesnosť počíta aj s takouto možnosťou a hovorí o „najhoršom dieťati, ktoré matka najviac na rukách nosí“.
Mať také dieťa znamená skúšku trpezlivosti nielen požehnanej rodiny a blízkeho i vzdialeného príbuzenstva, ale často vyláka na balkón a na dvor aj zvedavé susedky. Aj po rokoch si dokážu spomenúť na zvuky, ktoré bolo počuť už pri vystupovaní z auta na parkovisko, keď má dieťatko potrebu vyjadriť svoj názor na mrkvovú polievočku alebo šošovicový prívarok. Vychovávať takéto dieťa podľa príručky je samovražedné. Nesprávna manipulácia vyvoláva produkciu sĺz v takom objeme, že predbehne aj ktorúkoľvek artézsku studňu. Treba povedať, že s plynúcim časom sa rodičovská odolnosť zvyšuje, sústavné ataky upevňujú charakter a duševné zdravie. Malé kroky a drobné úspechy vyvažujú nepredvídateľné situácie spoločne strávených chvíľ. Negativizmus týchto detí dáva možnosť vyniknúť drobným radostiam a potešeniu z úsmevu, gesta, objatia. Radosť si treba dobre zapamätať a pripomínať v časoch neútechy, lebo pozvánka na očkovanie znamená blízkosť novej pohromy, ba vlastne výzvy.
V čakárni nás bolo asi desať. Usmievavé bábätká pozorovali náš malý uzlík nervov a hladina adrenalínu v mojom cievnom riečisku nebezpečne stúpala. Pokladík mal čižmičky obuté na bosých nožičkách a ja som mala ponožtičky v kabelke, keby udreli ešte krutejšie mrazy. Dieťatko gúľalo očiskami a odmietalo spolupracovať. Fonendoskop bol chladný, palička odporná a očkovacia látka v tom čase ešte zachraňovala ľudské životy a pre deti nepredstavovala žiadne nebezpečenstvo. Oslabené choroboplodné zárodky v tých časoch ochraňovali pacientov pred rôznymi neduhmi, vykynožili tuberkulózu, nedovolili dievčencom nakaziť sa rubeolou a pri zvýšenej teplote a mrzutosti odporúčala pani doktorka lyžičku sirupu s pomarančovou príchuťou.
Akcia vakcína bola na spadnutie. Pediatrička si umyla ruky, detská sestra natiahla obsah ampulky do striekačky, ja som si vzdychla. Stehienko pritlačila sestrička na ošetrovacie lôžko obidvoma rukami, lekárka zabodla ihlu do drobného telíčka a ambulanciu naplnil dobre trénovaný hlas dvojročného dieťatka. Okolie bolo plné sĺz, po chrbtoch troch upachtených žien tiekol pot. Vnímala som ako zadosťučinenie, že ani profesionálky si v takej vypätej situácii neporadia.
„A doma priložte studený obklad,“ poradila mi ešte lekárka a bola rada, že sa s nami lúči.
Cesta domov bola zaliata slzami bolesti, trápenia a smútku zo zrady. Vyzliekanie bolo jednoduché, dcérka sa v zime dokázala vyzliecť v priebehu niekoľkých sekúnd. Ešte stále mala opuchnuté oči a červený noštek, na líčkach fľaky a s opuchnutou tváričkou nevyzerala nijako zvlášť očarujúco. Plačúce dievčatá vyzerajú ako ropuchy, preto neplačem a snažím sa nikoho nerozplakať. Dieťatko na chvíľu prestalo a spomenulo si na studený obklad. Priniesla som namočenú a dôkladne vyžmýkanú vreckovku. Malá ju bez slova vzala do rúk a priložila si ju na hlavu.