AKTUÁLNE (Juraj Gradoš) Toto heslo dnes vídavame na transparentoch strany, ktorá sa netají svojím extrémnym nacionalizmom. Mám obavy, že tak ako sa skončili rôzne piesne spájané s ľudáckym režimom počas Slovenského štátu v druhej svetovej vojne, tak aj toto heslo sa dostane do zoznamu zakázaných slovných spojení. Som presvedčený, že každý – Slovák, Maďar, Rus, Nemec, Čech, Poliak…, každý by sa mal riadiť týmto heslom. Je to heslo, ktoré v sebe skrýva pravdu, skrýva v sebe cieľ i cestu, ako ho dosiahnuť. Len nesmieme byť povrchní, ale musíme ísť do hĺbky.
Podľa Svätého písma národy vznikli Božím dielom, keď v Babylone pomiatol jazyky. A presne opačný efekt malo zostúpenie Svätého Ducha na Turíce, keď každý rozumel reči apoštola Petra. Boh vtedy nespôsobil, že ľudia zabudli svoj jazyk, zanevreli na svoju kultúru, stali sa Židmi a židmi, teda v národnom i náboženskom aspekte. Ponechal im ich národnosť, ich kultúru, zvyky…, všetko, čo nebolo v protiklade s ním samým. Tak postupovali apoštoli – nenútili Grékov, aby prestali byť Grékmi. Sami sa stali pre nich nimi samými. Teda nikto, kto nasledoval Krista, sa nesnažil niekoho donútiť zmeniť svoj národný status.
Byť Slovákom je pre mňa dôležité, a práve preto viem pochopiť, ako je dôležité pre niekoho byť Rusínom, Maďarom, Poliakom, Ukrajincom… Byť národne orientovaný v skutočnosti znamená chápať potreby iných národov cez svoje vlastné. Znamená chrániť si to svoje, vážiť si to, rozvíjať, ale zároveň tolerovať to iného, pokiaľ nie je namierené proti mne. Vtedy treba razantne zasiahnuť rovnako, ako treba i to svoje razantne okresať, ak je to namierené proti inému.
Základom toho všetkého je totiž človek. Národ bez človeka, ktorý sa k nemu hlási, ktorý žije jeho odkaz, je mŕtvy národ. Ak národ povstane proti človekovi, umiera – zabíja sa. Prečo? Lebo v tej chvíli povstáva nielen proti sebe samému, ale aj proti Bohu, ktorý je Otcom každého človeka v každom národe, a to bez výnimky. A práve preto nemôžeme byť hrdí na okamihy našej histórie, ktoré boli namierené proti iným národom, proti iným ľuďom. V pokore musíme skloniť svoje hlavy a prosiť o odpustenie s rovnakou silou, ako ich dvíhať k tým našim bratom a sestrám, ktorí dokázali prekonať svoju malosť a stali sa velikánmi nášho národa. A keďže nič nie je úplne dobré ani úplne zlé, musíme byť hrdí i kritickí k sebe i k nim.
Za Boha a za národ máme bojovať proti všetkému nebezpečnému práve v tomto poradí. Prv odstránime to, čo je proti Bohu v nás samých, aby sme mohli odstrániť to, čo je proti nám v ostatných národoch. Len vtedy, ak sa zjednotíme s ním, budeme schopní vidieť tú smietku v oku svojho brata. Zjednotiť sa s Bohom znamená zdieľať jeho hodnoty, jeho pohľad na ostatných, jeho empatiu – lásku k nim. Ale človek, ktorý má v srdci nenávisť, tam nemôže mať Boha, i keby ho denne miliónkrát vzýval. Takýto človek nemiluje svoj národ, ale iba seba a svoju predstavu o ňom. Je len na nás, ako budú ľudia okolo nás vnímať náš národ, či ako národ s Bohom v strede, alebo ako národ bezbožníkov.