Drahí mladí, zatiaľ čo sme sa modlili, prišiel mi na um obraz apoštolov v deň Turíc. Je to scéna, ktorá nám môže pomôcť pochopiť všetko to, o čom Boh sníva, že uskutoční v našom živote, v nás a s nami. V ten deň boli učeníci zo strachu uzavretí vnútri. Cítili sa byť ohrozovaní prostredím, ktoré ich prenasledovalo, ktoré ich primälo zotrvávať v maličkom príbytku, nehybných a paralyzovaných. Zmocnil sa ich strach. V tomto kontexte sa stalo niečo veľkolepé, niečo grandiózne. Prišiel Svätý Duch a jazyky ako plamene spočinuli na každom z nich, ženúc ich k dobrodružstvu, o ktorom nikdy ani len nesnívali. Vec sa kompletne mení!
Kam nás vedie strach? Do uzavretosti. A keď sa strach zahrabáva v uzavretosti, ide vždy so svojou „sestrou dvojičkou“ – paralýzou. Pociťovanie toho, že v tomto svete, v našich mestách, v našich komunitách už nie je miesto na rast, snívanie, tvorbu, pohľad na obzor a napokon na život, je jedným z najhorších ziel, ktoré sa nám môžu v živote stať, zvlášť v mladosti. Pre paralýzu strácame chuť užiť si stretnutie, priateľstvo, chuť spoločne snívať, kráčať s inými. Vzďaľuje nás od druhých, bráni nám podať ruku.

Mons. Milan Lach SJ, prešovský pomocný biskup
Mal som jedného rehoľného spolubrata Ferka Šaturu, ktorý bol veľmi dobrým človekom. Jedného dňa počas cesty autom dostal od únavy mikrospánok a havaroval. Diagnóza: coma vigile – bdelá kóma. Ostal som v šoku, keď som ho videl paralyzovaného. Vegetatívne žil, ale… Paralýza a strach nám v našom duchovnom živote berú všetku iskru i chuť. Svätý Otec to opisuje presne. Tou paralýzou nášho života je hriech, ktorý nás postupne znehybňuje a oberá o život a o radosť z neho. Preto nám Cirkev ponúka vo svätej Štyridsiatnici pôst, modlitbu a almužnu, aby sme sa pripravili na Paschu, na prechod zo smrti do života. Cirkev nám pomáha nanovo vrátiť víziu a chuť nového života, ktorý nám ponúka vzkriesený Ježiš Kristus. Toto nám svet dať nemôže. Majme teda radosť a dávajme ju tým, ktorí sú vôkol nás.

Ondrej Chrvala, tajomník rady pre mládež a univerzity KBS
Strach a paralýza. Prípadne rezignácia, veď aj tak sa nič nezmení, nemá zmysel bojovať proti monštru. Toľkokrát som sa s tým stretol. A veľakrát sa nič nedialo, ale strach, že by sa aj mohlo, zastavil čokoľvek ešte v zárodku. Ale „ak je Boh s nami, kto je proti nám“? Niet mocnejšej sily vo svete; a ty si jeho dieťa a vyslanec. Kto má mať dnes odvahu, ak nie ty? Kto povie ľuďom o nádeji, ak nie ty? Ak snívam, zdvihnem sa a vykročím, možno sa to nevydarí, ale možno aj áno. Ak sa krčím v kúte a radšej nevykročím, mám istotu, že sa nič nevydarí. Dejiny menia tí, ktorí idú dopredu s istotou, že „Bohu nie je nič nemožné“.