(Vladimír Sekera-Mikluš) Najprv chlieb slova a potom aj chlieb tela. Ale jeden chlieb. A pretože som živým chlebom, nemožno niečo zo mňa prijať a niečo zo mňa ponechať. Nemožno prijať moju náuku a odmietnuť moje telo. Prijať moje telo, a neprijať pritom moje poslanie. Ak má chce mať niekto v sebe živého a oživujúceho, musí ma prijať tak, ako sa mu dávam – celý vo všetkých podobách.