(Milan Mojžiš) My ľudia pochybujeme o všeličom, ale samotné pochybovanie nie je zlé. Horšie je, keď nás pochybovanie zvedie zo správnej cesty, keď v ňom zotrváme a nechceme uveriť zjavnej pravde. Aj okolo Ježiša boli ľudia, ktorí pochybovali, a takým bol aj apoštol Tomáš a ďalší. Ale keď má človek otvorené srdce pre pravdu, pravda ho vyslobodí z jeho pochybovania. Aj v mojom živote prichádzajú pochybnosti, ale vždy sa ich snažím premôcť modlitbou a nádejou, že Boh je pravdivý, aj keď ja nedokážem všetko pochopiť. Ba pochybovanie mi môže aj pomôcť, lebo cez neho sa môžem utvrdiť v pravde, a následne „obhájiť sa pred každým, kto nás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je v nás“ (porov. 1 Pt 3, 15). Aj Tomáš a ďalší pochybovali, že Ježiš žije, ale utvrdení v pravde potom išli a zdôvodnili svoju nádej tým, že hlásali radostnú zvesť o Ježišovi, za ktorú mnohí položili aj život. A práve na tých sa vzťahujú Ježišove slová: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“ (Jn 20, 29).