HISTORICKÉ OSOBNOSTI (Jaroslav Coranič)
Drugetovci (Drugethovci, Drughetovci) boli šľachtickým rodom francúzsko-neapolského pôvodu. Patrili medzi významné neapolské rody, ktoré prišli do Uhorska na začiatku 14. stor. s Karolom Róbertom z Anjou, ktorý sa neskôr stal kráľom Uhorska. Za svoju lojalitu získali od kráľa rozsiahle majetky a moc, ktorú si udržali aj ich potomkovia.
Majetky Drugetovcov sa rozprestierali predovšetkým na severovýchode Uhorska. Dve hradné panstva – Brekov a Jasenov – sa stali základom ich neskoršieho rodového sídla Humenné, podľa ktorého si v 16. – 17. stor. pridali k priezvisku prímenie de Homonna, Homonnai. V tomto období ich panstvo tvorilo viac ako tristo dedín, predovšetkým v Zemplínskej a Užskej stolici.
Za poskytované služby dostávali členovia rodu okrem majetkov aj významné úradnícke funkcie. Drugetovci boli napr. spišskými, abovskými, gemerskými, zemplínskymi a užskými županmi, ale aj palatínmi, kráľovskými sudcami a pokladníkmi. Mnohí členovia rodu pôsobili aj v ďalších krajinských alebo stoličných funkciách.
Drugetovci boli od polovice 16. do začiatku 17. storočia na strane reformácie.
V roku 1609 sa zemplínskym županom stal Juraj III. Druget (1583 – 1626), ktorý sa počas štúdia na jezuitskom kolégiu v Prahe začal v roku 1605 hlásiť ku katolicizmu. Po príchode do Humenného podporoval rekatolizáciu. Mal veľký podiel na založení jezuitského kolégia v Humennom (1615), ktoré bolo neskôr premiestnené do Užhorodu. Juraj III. na svojich pozemkoch uplatňoval zaužívaný princíp „cuius regio, eius religio”, preto sa snažil svojich poddaných pokatolíčtiť. Myšlienku na zjednotenie veriacich byzantsko-slovanského obradu vnukla Jurajovi III. Brestská únia (1595 – 1596). Realizátorom prvého pokusu o prijatie únie na drugetovskom území bol gréckokatolícky biskup z poľského Przemyšla Atanáz Krupecký. Za zjednotenie sa v roku 1614 vyslovilo okolo päťdesiat kňazov, slávnostné vyhlásenie únie sa malo uskutočniť na Rusadle na pútnickom mieste v Krásnom Brode. Ako sa neskôr ukázalo, uskutočniť zjednotenie v tom čase bolo unáhlené rozhodnutie. Hoci duchovenstvo bolo do istej miery pripravené, ľud ešte nie. Odporcovia únie vyvolali vzburu, ktorá zamedzila slávnostnému prijatiu únie.
V myšlienke Juraja III. pokračoval najmä jeho syn Ján IX. Druget (1609 – 1645), po jeho nečakanej smrti (1645) jeho manželka Katarína a syn Juraj IV. (1632 – 1661).
S Drugetovcami je neodmysliteľne spojené prijatie Užhorodskej únie, ktorá bola vyhlásená 24. apríla 1646 v Užhorode. Prijatím tejto únie sa obnovila jednota kresťanov byzantsko-slovanského obradu na našom území s Rímom, únia je de facto počiatkom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Hlavným realizátorom zjednotenia bol jágerský rímskokatolícky biskup Juraj Jakušič, ktorý bol bratom grófky Kataríny Drugetovej. Biskup Jakušič písomne pozval na poradu kňazov byzantsko-slovanského obradu z drugetovských panstiev v Zemplínskej, Šarišskej a Užskej župe. Šesťdesiati traja kňazi, ktorí pozvanie akceptovali, sa vyslovili za zjednotenie, čo deklarovali v stanovený deň v užhorodskej zámockej kaplnke Drugetovcov, kde prijali vyznanie katolíckej viery.
Poslednými mužskými potomkami rodu Drugetovcov boli Valentín II. a Žigmund II. Valentín II. zomrel v roku 1691 ako katolícky biskup, Žigmund II. v roku 1684, čím drugetovský rod vymrel po meči.
