Dekalóg pôstu

SLOVO NA TÉMU (Štefánia Blichová OSBM) Zdá sa, že nám súčasnosť svojím konzumizmom prináša viacej problémov, ako si myslíme. Veľmi rýchlo sme si na blahobyt zvykli a ani si neuvedomujeme jeho ruinujúce následky na telo a dušu. Následkom chorôb zapríčinených prejedaním sa a nezdravou výživou zomiera viacej ľudí ako v čase vojen. Čo je horšie, konzumizmus je aj silná zbraň zlého proti našej duši. Preto si dovolím tvrdiť, že sa, žiaľ, tejto závažnej a rozsiahlej téme v súvislosti s duchovným životom málo venujeme. Pôst si neraz stotožníme s pôstom farizejov alebo diétou, a tak uberáme na jeho hodnote. Keď sa niekto rozhodne radikálnejšie postiť, v najbližšom okolí obyčajne nenájde porozumenie.

Božie slovo nám predkladá hodnotu pôstu už v Starom zákone, nehovoriac o štyridsaťdňovom pôste Ježiša Krista na začiatku jeho verejného účinkovania, čo my postihnutí práve konzumizmom prehliadame. A. Gentili vo svojom diele Chlieb a voda napísal: „Sme prejedení a otrávení, neschopní rozlišovať naše inštinkty. Naše stravovanie je takmer odtrhnuté od našej fyziologickej potreby. Už sme sa odučili vyberať a rozhodovať, čo je pre nás lepšie. A to sa týka aj jedenia.“

Východní otcovia
Hriech obžerstva je podľa východných otcov jeden z ôsmich hlavných hriechov a zaraďuje sa medzi prvé tri, z ktorých sa odvíjajú ďalšie hriechy. Ak je naša duša postihnutá hoci len jedným hriechom, sme náchylní k ďalším.
V labyrinte rôznych ponúk a vplyvov súčasnosti často nevieme, odkiaľ začať, a veľkú úlohu zohráva aj strach z hladu, aj keď pravdivý hlad prichádza okolo deväťdesiateho dňa, po vyčerpaní vlastných zásob tela. Druhá krajnosť je, že sa postíme a potom prejedáme. Odpoveď na tento problém nám dávajú majstri duchovného života – východní otcovia, ktorí ponúkajú neobyčajnú skúsenosť a hlbokú analýzu pôstu. Súčasní askéti toto učenie dopĺňajú skúsenosťou Cirkvi a poznaním vedy.

Disciplína v jedení
Svätý Bazil, učiteľ Cirkvi, mních a učenec, ktorý žil v 4. storočí, venoval pôstu dve homílie. Pôst spomína aj v asketických dielach a v mníšskych pravidlách, ktoré písal dvadsať rokov. V Reči o zrieknutí sa sveta a o duchovnej dokonalosti reaguje na mníchov, ktorí jedli tajne. Znamená to, že nemali disciplínu v jedení, čo sv. Bazil nazýva krádežou. Bazil Veľký cituje z Knihy prísloví (4, 23), od čoho treba začať: „Veľmi stráž svoje srdce“. Týmto výrokom z Božieho slova nás sv. Bazil privádza k žriedlu hriechu. Chráň si srdce, lebo keď príde náruživá myšlienka, srdce nám zabráni realizovať ju. Pripomína aj zámer zlého, ktorý striehne ako zlodej na zlato, aby nás oklamal ako Adama. Cez jedlo sa opovážil pokúšať aj samého Krista na púšti. On vie, že nestriedmosť v jedle je prvá príčina zla, strašný jed. Hriech obžerstva nespočíva iba v množstve jedla, ale aj v túžbe a chuti. Preto túžba trochu si pochutnať ťa posunie v náruživosti do prejedania, napája všetky zmysly a zapríčiňuje to, že tvoja duša sa stáva akoby lesom hriechov plným divých zvierat. Tí, ktorí ostávajú neumiernení v jedle, sú klamliví, kľajú, lámu prísahu, sú hašteriví, krikľúni, frajeri, utajení… Sú protivníkmi pobožného a svätého života. Tento jav potvrdzujú aj slová sv. apoštola Pavla: „Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli“ (Rim 7, 17).
V praxi mníšskeho života Bazil videl veľa závislých. Ich závislosť sa prejavovala porušovaním disciplíny jedenia. Takíto tvrdí ľudia zanechali duchovný život a hynuli v hriechoch sveta.
Bazil ako vždy hovorí o následkoch obžerstva a nezdržanlivosti cez to, že poukazuje na biblické postavy. Nezdržanlivosť v jedle zapríčinila Adamovi smrť a svetu záhubu. Z Noema sa vysmieval syn, Cham bol prekliaty, Ezau stratil právo prvorodenstva a nadviazal vzťahy s Chaldejcami, Lót upadá do hriechu proti prírode. Prejedaním sa podľahli Izraeliti klaňaniu sa idolom. Skrze zdržanlivosť sa však prorok Daniel stál pánom chaldejského kráľovstva, zničil idoly, zabil draka, upokojil levov, predpovedal vtelenie Slova a odhalil skryté tajomstvá. Traja mládenci dokázali odignorovať kráľov hnev, pretože sa povzniesli nad príjemnosť jedla, a bez strachu vošli do rozpálenej pece a robili iné odvážne činy.
Na danú tému hovoril sv. Bazil veľa, ale dodajme, že keď ovládneme svoj žalúdok, budeme bývať v raji, keď nie, zhynieme na veky. S našimi chúťkami musíme bojovať do smrti. Keď sa nedokážeme zriekať jedla, nedokážeme sa zriekať ani iných vecí (porov. Bazil Veľký: Asketyčni tvory).

Temptations_of_ChristPožívačnosť a pôžitkárstvo
O požívačnosti hovoria takmer všetci otcovia ako o prvej a najnebezpečnejšej strasti a aj jej následkoch. Prvý duchovný boj, aký máme začať, je boj s požívačnosťou. Dôležité je vytrvať dokonca:
„Žalúdku nevyhovuj, aby sa neobnovili tvoje predchádzajúce hriechy,“ hovorí bl. abba Izaiáš. V súvislosti s pôstom v jednej homílii sv. Bazil Veľký hovorí, že „väčšou príjemnosťou pre nás je uspokojiť chúťky žalúdka ako starostlivosť o dušu“.
Istý grécky aforizmus zasa upozorňuje, že je nutné držať žalúdok v zdržanlivosti. Lebo ten, kto dovolí, aby ho žalúdok riadil, stráca vnútornú citlivosť. A preto „nájdime svoj pôžitok v božských slovách a urobme si slávnosť z rozprávania svätých otcov. Nelahoďme, preto bruchu, ale duchovne sa radujme“. A preventívne sa chráňme pred pokušením: „Nedávaj jedlo na stôl pred stanovenou hodinou…“
V Apoftegmách čítame o ďalších zhubných následkoch požívačnosti pre náš duchovný život. Jeden starec povedal: „Požívačnosť je matkou smilstva“ a „ten, kto ovláda svoje brucho, je schopný ovládať aj svoju necudnosť a jazyk“. Iný starec dodáva: „Bohatstvom duše je zdržanlivosť. Získajme si ju s pokorným zmýšľaním a utekajme pri tom od domýšľavosti. To je matkou všetkého zla.“
Sv. Ján Kasián spomína, že prirodzenosť obžerstva so svojimi následkami je trojitá:
prvá nás nabáda, aby sme jedli skôr, ako je to v programe dňa – kritizovanie;
druhá nás nabáda jesť do pocitu uspokojenia, nehľadiac na chuť – telesná náruživosť;
tretia sa vyžíva vyhľadávanými stravami – láska k peniazom.
Preto treba, aby sa mních riadil troma zásadami:
predovšetkým jesť v určenom čase a mieste;
obmedzovať kvantitu jedla
a uspokojiť sa s akoukoľvek stravou, hlavne jednoduchou.

Dekalóg jedálne
Zdržanlivosť ide ruka v ruke s pôstom. Zdržanlivosť je pre pôst cvičiskom a pôst pre zdržanlivosť zaťažkávacou skúškou.
Odhliadnuc od čias otcov a mníšskej disciplíny Antonio Gentili ponúka Dekalóg stravovania pre dnešnú dobu. Taliansky duchovný spisovateľ hovorí, že človeka formuje životospráva, predovšetkým pravidelnosť požívania jedla, ktoré má byť jednoduché.
Parafrázujúc známy výrok môžeme sformulovať heslo: Povedz mi, ako ješ, ja ti poviem, kto si. To, ako jeme, je oveľa dôležitejšie pre naše zdravie, ako to, čo jeme. Nebude zbytočné pripomenúť, že 97 % toho, čím sme, spôsobuje to, čo jeme (sme výslednicou procesu metabolizmu jedla). Treba však dodať, že človeka formuje aj to, ako je. Z toho vyplýva tvrdenie, že najlepší je taký pôst, počas ktorého človek prijíma potravu zdržanlivo a pravidelne – čiže múdre stravovanie. Veľkí askéti spomínajú, že lepšie ako pôst je zdravé a striedme stravovanie.
Nezabúdajme na to, že inštinkt prijímania potravy (rovnako silný ako inštinkt párenia a rozmnožovania) vťahuje najviac vonkajších a vnútorných pocitov, s ktorými musí človek pracovať a pretvárať ich na čo najviac vznešené. A to je charakteristické pre všetky kultúry. Z tohto poznania vznikla múdra prax: upriamiť pri stole pozornosť na pocity, ktoré nie sú späté s prijímaním potravy, napríklad počúvaním alebo rozmýšľaním o niečom, alebo rozprávaním sa. Rozprávanie alebo mlčanie však nemá pokaziť náladu pri stole, ale má ju, naopak, umocniť. No pre nevhodnosť programov sa neodporúča pozerať televízor.

Dekalóg
1. Uvedomovať si každý aspekt toho, čo prežívame, ako aj prírodu, prípravu a chuť jedla. Potom sa každé vedomé užívanie jedla premení na rituál. Aby sme to ľahšie dosiahli, môžeme aspoň raz v týždni (napríklad v piatok) posedieť pri stole v hlbokom tichu.
2. Počas jedla sa sledovať: páči sa nám jedlo alebo nie, koľko si naberáme, veľkosť kúskov, ako jeme (pokojne, pažravo, s nechuťou, nenásytne). Jedáleň je test. To, ako jeme, svedčí o našom duchovnom stave, o tom, aký máme vzťah k veciam, k sebe a k iným ľuďom.
3. Prijímať a nie napchávať sa jedlom, chápať jedlo ako dar na chutné a príjemné užívanie. To spôsobuje lepšie prežúvanie jedla a chráni nás od prejedania sa.
4. Jesť tak, aby strava bola v ústach dovtedy, kým nestratí chuť, pretože výživné látky z potravín sa vstrebávajú cez podnebie a začiatočná etapa trávenia sa začína v ústach.
5. Spracovávať riedku stravu ako pevnú a pevné potraviny premieňať na riedke, čiže vychutnávať ich do krajnosti a hltať bez problémov.
6. Jesť iba pri stole v určenom čase, podľa programu. Výnimkou je ovocie, ktoré môžeme jesť kedykoľvek.
7. Počas jedla piť málo (orientačne hodinu pred jedlom a hodinu po jedle), ale veľa medzi časom jedla.
8. V procese jedenia kladieme príbory na stôl a nemanipulujeme nimi, ako keby sme bojovali s hladom.
9. Poznáme tri spôsoby jedenia:
• Umiernenosť – keď jedla prijímame menej a vstávame od stola nie celkom nasýtení.
• Nasýtenosť – prijímame dostatočné množstvo jedla.
• Obžerstvo – prijímame jedlo navyše, prejedáme sa. A to nám pripravuje budúce choroby. To je to, čo jeme v prospech liekov a lekárov.
10. Radšej jesť menej a vyberať si to lepšie a zdravšie pre nás, a deliť sa.

Pred jedlom a po jedle prosiť o požehnanie a ďakovať celým srdcom:
• Bohu, darcovi všetkého dobra;
• prírode, ktorá nám daruje potravu;
• človeku, ktorý pestuje, spracováva a balí potraviny.

Aj pri tejto úvahe sa potvrdzujú slova prestížneho katolíckeho slovníka: „Znovuobjavenie pôstu bude bezpochybne dôležitým faktorom morálnej obnovy“ (Dictionnaire de spiritualitŭ, Paris 1974).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *