BIBLICKÁ KATECHÉZA (Pavol Burda) Dávid – Bohom vyvolený vládca ako neuznaný kráľ uteká pred svojím predchodcom, ktorý ho chce zabiť. Na tejto ceste sa dostane na kráľovský dvor, ktorý by mohol byť jeho úkrytom. Aj na tomto mieste však nachádza nepriateľstvo a ohrozenie vlastného života, pretože kráľ Achaz je spojencom Šaula, pred ktorým sa snaží zachrániť. Ľudsky povedané: z blata do kaluže. Z rúk vojakov do rúk nepriateľského kráľa. V tejto neľahkej situácii vzniká 56. žalm, ktorý ospevuje, a to by zrejme málokto predpokladal, dôveru v Božie slovo.
Ja – Bohom milovaný – sa borím s problémami každý deň: neuhradená poistka, rozpísaná žiadosť, termíny v práci, hádka s manželkou či zabudnuté narodeniny niekoho z rodiny. Vynakladám všetky sily na to, aby som to nejako ustál a problémy ma neprevalcovali – neporazili ako Dávida naháňajúci vojaci. A takto upotený zmeškám autobus alebo to, čo som chcel napraviť, sa pokazí ešte viac. Reálni nepriatelia, konkrétne problémy a Boh, ktorý sa zdá taký vzdialený. Kde je slovo nášho Boha? O čo sa môžeme oprieť, keď sme len prenasledovaní a vyzerá to, že sa Boh o nás nestará? Pretĺkame sa, ako vieme, a končíme zas len v kaluži.
Ani Dávid však nedostáva konkrétnu pomoc z neba. Boh k nemu neprehovára počuteľným hlasom alebo zázrakom. Vo chvíľach tiesne sa spoľahne na skúsenosti z minulosti. Na svojej ceste zažil Božiu ochranu veľmi konkrétnym a často nečakaným spôsobom… Veď kto by čakal, že obrovského Goliáša zabije jednou ranou z praku?! Vie, že Božie slovo sa prejavilo v jeho vlastnom konaní.
Dávidova odpoveď na situáciu: „Kedykoľvek popadne ma strach, spolieham sa na teba!“ (v. 4) sa stáva refrénom žalmu. Znie ako pripomenutie samému sebe, že Boh aj v minulosti zasiahol.
Zoznam Božích zásahov môže pomôcť v dôvere aj nám. Radi čítame o ľuďoch a Bohu, ktorý ich vyviedol z neľahkej situácie. Máme radi chvíle, keď všetko visí na vlásku a Boh bez najmenších problémov prichádza s geniálnym riešením. Súčasťou takýchto príbehov sme aj my sami – a nemusí ísť o víťazné bojové ťaženia. Naším víťazstvom je, keď sa aj pri každodenných starostiach vieme spoľahnúť na Pána.
Vždy, keď si povieme: „Spolieham sa, Bože, na teba!“ víťazíme a toto slovo sa stáva telom. Prísľub Božej pomoci je večný. Hľadajme jeho všemocnú ruku, ktorá nás vyslobodzuje a vyslobodila.
Poznám rodinu, ktorej členovia pri modlitbe vkladajú do nádoby kamienok zakaždým, keď nájdu konkrétny Boží zásah v ich životoch. Naučme sa aj my spoliehať sa na slovo a ďakujme. Lebo vtedy sa aj tento žalm stáva súčasťou nášho príbehu. A hoci náš život môže byť cestou z blata do kaluže (podobne ako Dávidov), nejestvuje nič, čo by Boh pre svojich milovaných neurobil.