(SLOVO O IKONE) Pri analýze sviatkov Presvätej Bohorodičky nemôžeme vynechať ten, ktorý sa spája s jej materinskou ochranou, a to sviatok, ktorý v cirkevnoslovanskom jazyku poznáme ako Pokrov Presvjatyja Bohorodicy. Pokrov nepatrí medzi 12 veľkých sviatkov liturgického roka, čo dokumentuje aj skutočnosť, že ikona tohto sviatku sa vo sviatočnom rade ikonostasov niekdajšej Haliče objavuje len sporadicky na rozdiel od monumentálnych ruských ikonostasov, kde sa nachádza takmer vždy. Tento liturgický sviatok je vyjadrením hlbokej viery, že Božia Matka sa za nás u svojho Syna a nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista prihovára a ochraňuje nás.
Ustanovenie sviatku Pokrov
Je známe, že Byzancia vkladala veľkú dôveru do ochrany Bohorodičky po celé stáročia. Dokazujú to aj dva sviatky: Uloženie úctyhodného rúcha našej presvätej Vládkyne a Bohorodičky v Blachernách (sviatok sa slávi 2. júla) a Uloženie úctyhodného pásu našej presvätej Vládkyne a Bohorodičky. Tento sviatok sa slávi v posledný deň liturgického roka 31. augusta. A keďže, ako poznamenáva E. Sendler, sa tieto sviatky stali národnými sviatkami, je pochopiteľné, že nebol dôvod ustanoviť nový sviatok, sviatok Pokrova, ktorý sa v gréckej liturgii nenachádza. V Byzancii neboli pre tento sviatok prijaté žiadne liturgické slávenia a sviatok sa nenachádza ani v gréckej minei (minea – liturgická kniha s vlastnými textami večierne, utierne a v niektorých prípadoch aj hodiniek, liturgie, povečeria či polnočnice na každý deň mesiaca, kde sa nachádza aj krátky úvod o živote svätca či slávenej udalosti). Aj keď sa počiatky sviatku Pokrov historicky spájajú s Byzanciou a videním sv. Andreja, blázna pre Krista, v 10. storočí treba hľadať na území Kyjevskej Rusi v období 12. storočia. Sviatok bol zavedený v roku 1165 vladimírsko-suzdaľským kniežaťom Andrejom Jurijevičom Bohoľubským (1110 – 1174), ktorý tomuto sviatku zasvätil chrám v Bohoľubove pri rieke Nerli neďaleko mesta Vladimír. V letopise z roku 1148 sa nachádza zmienka o požiari zverinského pokrovského monastiera v Novgorode. V nasledujúcich storočiach sa objavujú ďalšie chrámy zasvätené Pokrovu: v Novgorode v 13. storočí a Suzdali, Pskove a Tveri v 14. storočí.
Kult Bohorodičky Ochrankyne sa od obdobia 12. storočia veľmi rozšíril, pričom svoj rozkvet zaznamenal najmä od obdobia 14. storočia. Biskupi tých čias, ktorí túžili dať duchovnému životu originálny a miestny vzhľad, našli vhodnú tému v rozprávaní o videní sv. Andreja. A keďže slovanské národy nemali tradíciu pobožností na oslavu Bohorodičky Ochrankyne, práve vo sviatku Pokrova vyjadrujú všetky slovanské cirkvi grécko-slovanského obradu svoju dôveru v ochranu Božej Matky. Tento sviatok slávia vždy 1. októbra.
Písomné pramene tak k sviatku, ako aj k ikonografii sa nachádzajú v mineách. Najstaršia pochádza z 13. storočia z Katedrálneho chrámu sv. Sofie v Novgorode, čo dosvedčuje, že bohoslužby sviatku Pokrova sa už v tom čase slávili.
