Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. (Mt 6, 17 – 18)

(Teodor Maroš Kosť OSBM) Dnes pôst ostáva dôležitým elementom náboženského života, hoci sa zo života kresťana pomaly vytráca. Preto je dobré pripomenúť si, ako sa na pôst pozeralo očami Židov pred dvetisíc rokmi. Pôst bol jedinečnou príležitosťou pritiahnuť Boží zrak na toho, kto sa postil, jednoducho, Boh si všimol pokoru postiaceho sa. Pôst bol jedinečnou príležitosťou na to, aby človek ukázal, že robí pokánie. No pôst slúžil nielen na to, aby bol spasený ten, kto sa postil, no postiaci sa prosil za celý izraelský národ, aby ho Boh zachránil. V praxi to asi vyzeralo tak, že veriaci ľudia hovorili: „Jednoduchí ľudia sa nemajú čas postiť, sú až príliš zaneprázdnení svojimi svetskými vecami. Preto sme my povinní vyrovnať nevyhnutný nedostatok nábožnosti u druhých.“ V tých slovách môžeme vidieť návod i povzbudenie do pôstu. Neporovnávajme sa s druhými, ktorých stretávame v cerkvi či na ulici, neodsudzujme ostatných, na ktorých vidíme, že sa nepostia, radšej svoj pôst v skrytosti obetujme za tých, ktorí príliš zaujatí svetskými vecami nemajú čas postiť sa. Jedine pôstom môžeme „pritiahnuť“ na seba Boží zrak, a tak vyprosiť od neho veľa dobra pre seba, pre ostatných i pre celý svet. Je to jedinečná príležitosť pre každého človeka urobiť niečo výnimočné jednoduchým spôsobom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *