HISTORICKÉ MIESTA (Juraj Gradoš) Prešovské arcibiskupstvo je dnes iba jednou z eparchií, ktorých historické korene siahajú do dnes pre nás vzdialeného Mukačeva ležiaceho na území niekdajšej Podkarpatskej, dnes Zakarpatskej Ukrajiny. Toto mesto, vzdialené od slovenských hraníc asi 50 kilometrov, bolo kedysi sídlom jedného z najstarších monastierov, ktorých kontinuita pretrvala až dodnes.
Podľa tradície i falza, ktoré vzniklo začiatkom 14. storočia, založil mukačevský Monastier sv. Mikuláša knieža Teodor Koriatovič, ktorý dostal miestny hrad Palanok. Podľa tradície, ktorú si neskôr uchovávali otcovia baziliáni, tu na opačnej strane mesta nad riekou Latorica založil monastier na počesť svätého Mikuláša, kde sa mali mnísi modliť za spásu jeho duše. Podľa tradície sa to stalo v polovici 14. storočia, ale najnovšie výskumy hovoria najskôr o období prelomu 14. a 15. storočia. Niektorí historici uvažujú o existencii iného, staršieho monastiera na tomto území až z 11. storočia, ktorý zanikol počas vpádu Mongolov do Uhorska v roku 1242. Ich tvrdenie však nie je podložené ani listinnými, ani archeologickými dôkazmi.
Monastier prešiel počas svojho obdobia rôznymi zmenami. Pôvodná stavba bola, ako to bolo na celom území zvykom, drevená. Dokonca aj v 18. storočí boli minimálne niektoré budovy kláštora, ako i chrám z dreva. Preto nebolo ničím nezvyklým, že takáto stavba bola počas vojen, ktoré tento región zažil, zničená. Stalo sa to aj v rokoch 1537 a 1657.
Kláštor bol pôvodne sídlom igumena Lukáša, ktorý si vyžiadal od kráľa Mateja Korvína listinu potvrdzujúcu jeho úrad a držbu obcí Bobovište a Lauka. V neskorších časoch práve s týmito obcami a ich majetkom, ako aj cirkevnými desiatkami súviselo množstvo sporov, ktoré zachycujú dobové listiny.
Po igumenovi Lukášovi listiny spomínajú igumena Jána, ktorý nahradil Lukáša pravdepodobne v roku 1491. Tento Ján však už nie je iba igumenom, ale aj biskupom. Rok 1491 je teda prvým rokom existencie Mukačevskej eparchie, i keď jej územie bolo podstatne menšie než v roku 1771, keď bola nanovo kánonický zriadená. Mukačevskí biskupi sídlili práve v monastieri a ich úrad bol spojený s úradom igumena až do 18. storočia. Prvým biskupom, ktorý vôbec nebol igumenom monastiera, bol až Andrej Bačinský.
V rokoch 1766 až 1772 monastier bol prebudovaný, ako stavebný materiál bol použitý kameň. Následne v rokoch 1798 až 1804 bol za Bačinského postavený aj kamenný Chrám sv. Mikuláša. Ale v roku 1862 monastier postihol požiar. Jeho následky boli odstránené o tri roky neskôr. V roku 1920 prešiel kláštor reformou a prispôsobil sa haličským monastierom. V kláštore sa nachádza cenná knižnica s viac ako šesťtisíc titulmi a archívom. Práve tu istý čas pôsobil aj blahoslavený Pavel Peter Gojdič OSBM.
V roku 1947 bol osud kláštora spätý tak ako vždy s osudom eparchie. Tá bola pravoslavizovaná a monastier sa stal majetkom Pravoslávnej cirkvi. Všetkých 33 monachov bolo prevezených do Imstičeva. Tento stav trvá i naďalej. Mužský monastier však prešiel zmenou a dnes v priestoroch, kde sa modlili gréckokatolícki mnísi, žijú pravoslávne mníšky.
V monastieri sa nachádzajú aj ostatky svätého Mojseja Uhrína. V roku 1926 daroval pápež Pius XI. monastieru ikonu Presvätej Bohorodičky z roku 1453. Otcovia baziliáni však dali namaľovať kópiu ikony a v roku 1947 ikony zamenili. Originál potom ukrývali dlhé roky na území eparchie. V roku 2009 bola táto ikona Záchrankyne Mukačeva umiestnená v novovybudovanom gréckokatolíckom Monastieri sv. Mikuláša v Mukačeve.