Vstúpil teda do seba a povedal si… (Lk 15, 17)

(Michal Kuruc ml.) Určite sa cesta k pádu márnotratného syna neodohrala počas jednej noci. Bol to pomalý plynulý náraz, ako keď sa ukladá cholesterol v tepnách. Syn vzal otcovo požehnanie za samozrejmosť a prestal byť vďačný. Pochádzal z najbohatšej a najlepšej rodiny v meste. Napriek tomu zostal bez peňazí, priateľov a jedol so sviňami. Snažil sa uspokojiť skutočnú túžbu po šťastí nesprávnym spôsobom. Prečo skĺzavame do mimomanželských afér, holdujeme alkoholu, prijímame drogy a iné neresti, ktoré neraz rozvracajú náš život i život našej rodiny? Preto, že vnútri každého z nás je prázdnota, ktorú nemôže naplniť žiadny majetok, sláva, vplyvné postavenie, neresti, jedine živý Boh.
Utekáš od Boha? Zastav sa, otoč a vráť sa domov. Boh ti hovorí: „Neexistuje hriech, zlozvyk, od ktorého by ťa nemohol oslobodiť.“ Ak to Bohu dovolíš, v pravý čas ťa zastaví. Pripomenie ti, kto si a kam patríš. Začneš vidieť bahno, do ktorého sa rútiš, spoznáš falošných priateľov, uvedomíš si nezmyselné úspechy a pochopíš pravý zmysel svojho života.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *